Dobrý deň,
som mama troch detičiek. Najstaršie má 10, najmladšie rok. Staršie dve deti mám s bývalým manželom, ktorý nás opustil. Deti mali vtedy 3 a 6 rokov. Veľmi nás to zasiahlo. Deti a mňa ženu v zmysle zničeného sna o kompletnej rodine.
Našla som si partnera, ale nefunguje nám to. Bolo to prvýkrát, čo som niekomu uverila, že sa o nás postará a budeme rodina. Dala som mu šancu. Keď som bola tehotná, vrátil mi facku. Nedávno som dostala ďalšiu. Tá už vrátená nebola.
Priateľ ma stále nepožiadal o ruku. I napriek tomu, že je katolík si nie je istý a hľadáme sa. Má čas a ja sa cítim zrazená a sklamaná. Naše spoločné dieťa má už rok. Stále mám priezvisko bývalého manžela. Všetko som sa snažila mu povedať, no na nič neberie ohľad. Vraj to psychicky nezvláda. Strašne ma ničí a frustruje už len to, že ma nechal v takejto situácii. Nemôžem s tým nič robiť. Komunikácia je ako s dieťaťom v puberte. Priateľ sa tvári, že je všetko v poriadku. Nechápe aký mám problém.
Ako mám ďalej žiť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Cítim, že s touto situáciou nie ste spokojná a že nie ste šťastná.
Správanie druhých ovplyvniť nevieme. Ani sa za nich rozhodnúť. Môžete sa rozhodovať a konať sama za seba. Zdá sa mi, že veľa už ste partnerovi komunikovali a máte pocit, že sa to nikam nepohlo.
Píšete, že sa u vás objavila už aj facka. Násilie v akomkoľvek vzťahu je veľmi alarmujúce.
Zdá sa, že zvažujete viaceré alternatívy. Porozmýšľajte, čo by vás urobilo šťastnou, ako by ste sa cítili dobre a skúste to partnerovi komunikovať, poprípade sa rozhodovať na základe toho, čo je najlepšie pre vás a deti.
Ak ste rozhodnutá vo vzťahu zotrvať, odporúčam vám navštíviť párového psychológa.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com