Ako komunikovať so štvorročnou tvrdohlavou dcérkou?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám štvorročnú dcérku, ktorá je veľmi tvrdohlavá. Má to po mne, no ona to dotiahla asi do dokonalosti. Keď si zaumieni, že niečo nedokáže, nechce, tak ani to nevyskúša. Aj keď na nej už vidím, že by chcela a nepovolí.
Napríklad sa rozhodne, že ona nevie niečo nakreslť a ani to neskúsi. Často to býva náročné aj preto, že máme rovnaké povahy. Niekedy skĺznem k tomu, že stojíme proti sebe a bojujeme.
Ako sa naučiť s ňou komunikovať?
Ako jej pomôcť využiť jej silnú psychiku a urobiť jej silnou stránkou?
Manžel (vojak) s ňou častou stráca trpezlivosť. Je toho názoru, že musí počúvať všetko, čo od nej chce, lebo to povedal. Ona už len zo svojho "princípu" počúvať nebude a zatne sa. Čím viac od nej niečo chceme, tým viac to ona nechce. Je to náročné aj pre ňu.
Je to úžasné, veľmi rozumné a šikovné dievčatko. Problém je, že je málo sebavedomá a utiahnutá (je introvert). Nechce ani chodiť do škôlky, keďže si nevie vydobiť svoje miesto.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
v tejto situácií vám veľmi rozumiem. Asi každý rodič chceme, aby boli naše deti sebavedomé a vedeli, že sa môžu naučiť všetko, keď budú chcieť.
Dcérka bude potrebovať vašu pomoc, aby tento svoj negatívny myšlienkový vzorec prekonala. Odporučila by som rozhodne na ňu netlačiť, ale byť ako keby sprievodcom.
Medzi hlavné techniky patrí správne oceňovanie, povzbudzovanie dieťaťa v prípadoch, keď sa jej náhodne niečo podarí. Oceňujeme v prvej osobe čo najpresnejšie a vyvarujeme sa slovíčkam ALE (Som na teba hrdá, že teraz si nevynechala ani jeden detail v kresbe - TAKTO ÁNO... Tá kresba je nádherná, ale zabudla si na jedno ucho- TAKTO NIE.).
Čím konkrétnejšie dieťaťu situáciu popíšete keď ho chcete povzbudiť či oceniť , tak je to o to lepšie. Vedie to dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť.
Využívajte rešpektujúcu komunikáciu s prihliadnutím na aktuálne pocity a ich zrkadlenie. Skúste odhadnúť a pomenovávať jej emócie, následne spoločne hľadajte riešenia. Vidím, že je to pre teba asi ťažké, preto ťa to nebaví. Ako by sme to mohli vyriešiť? Ako by som ti mohla pomôcť? Ak vám nič nepovie skúste jej dať nejaký návrh - napríklad začnem ja a ty budeš pokračovať. Môžete povedať aj príklad z vlastného života, čo na deti často zafunguje (mne pomohlo, keď som si pritom spievala..).
V domácom prostredí dávajte dieťaťu pocítiť moc. Zvyšujete tak aj jej sebahodnotu (dajte jej na výber čo si oblečie, aký program budete robiť). Skúste aj nejakú hru. Hrajte sa napr. ako bábika prekonala nejaký blok.
Skúste si spoločne nájsť nejakú formulku, ktorá by ju mohla motivovať. Napríklad často funguje - čím viac sa budem snažiť, tým viac sa budem rozvíjať a budem lepšia.
Dávajte si reálne ciele, v ktorých je pravdepodobné, že dcéra zažije nejaký úspech. Následne ich viete použiť aj ako motiváciu pre prácu na iných.
Vyhnite sa u dcéry porovnávaniu s niekým iným, ale podporujte ju v tom, aby vyjadrovala svoje vlastné emócie, postoje a potreby. Pre väčšinu detí porovnávanie môže byť frustrujúce a vyvolávať to v nich negatívne predstavy o nich samých.
Skúste si o probléme dcérky pohovoriť aj s učiteľkami v mš, aby vedeli ako na dcérku pôsobiť a zvyšovať jej sebavedeomie a odhodlanie do rôznych činností.
V neposlednom rade buďte pozitívnym príkladom aj vy rodičia. Keď dcérka bude vidieť, ako sa aj vy v niečom prekonáte, čo sa vám nechce, alebo sa v tom necítite dobre, môže vaše správanie napodobňovať.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička