Ako komunikovať s dvojročnou dcérkou bez kriku?

Dobrý deň,

dcérka sa pomaly nachádza v období autonómie a vôle. Mnoho vecí by chcela robiť sama, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia.

Navyše ju valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa jej to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa nej, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ju hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa dcérka naučila emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, dcérke ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcela si to ináč. Tuším sa ti ešte nechce spať. Nepáči sa ti to.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.

Tiež dcérke môžete nastaviť fyzickú hranicu, popr. použiť slovko Stop! Nie!, ak je to naliehavá situácia, a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte dcérke bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel jej dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte dcérke pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby. Zrejme jej to napĺňa nejakú potrebu, môže ísť aj o vývinovú záležitosť.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaná. Prejavujte jej veľa lásky.
Dcérka potrebuje cítiť, že ju ako osobu prijímate a len niektoré jej správanie nie je v poriadku. Buďte jej sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa s dcérkou zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte jej ocenenie, na výber, nechajte ju občas rozhodovať a jej rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Tieto stratégie by vám mali pomôcť, ošetriť vás obe.

Dcéra dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii s dcérkou, obráťte sa na odborníka.

Aby ste sa naučili zvládať svoje emócie trochu lepšie, pozorujte sa. Uvedomte si (aspoň spätne), ako ste sa v tej situácii cítili, čo to vo vás vyvolávalo, a čo by ste vtedy potrebovali. Hľadajte stratégie, ktoré vám pomáhajú sa upokojiť.
Predýchajte, radšej odíďte zo situácie ako kričať. Krik narúša vzťah, vyvoláva strach. Odkomunikujte dcérke, že sa hneváte, že musíte na chvíľu odísť, lebo sa bojíte, že poviete niečo zlé. Povedzte aj dcérke ako vidíte situáciu, ako sa cítite, a čo by by ste potrebovali.

S efektívnymi komunikačnými stratégiami vám pomôže aj odborník.