Ako komunikovať s 8 ročným synom, ktorý chce stále hrať hry na mobile?

Dobrý deň,

v dnešnej dobe je používanie telefónu veľmi častým problémom. Deťom prináša pocit radosti a uspokojenia, preto sa ho ťažko vzdávajú.

Predpokladám, že syn asi nemal v tomto prípade zo začiatku pevne stanovené hranice používania telefónu. Preto to zašlo takto ďaleko. Treba počítať aj s tým, že to nepôjde tak jednoducho.

Asi najdôležitejšia vec v tomto prípade je nadstaviť si primerané hranice pre vás aj pre syna na používanie telefónu.

Spoločne sa snažte prísť na to, koľko hodín cez deň by na tom mal stráviť. Povedzte mu, že mu rozumiete, že je to pre neho dôležité.

Na hranici by ste si mali stáť aj napriek tomu, že syn bude protestovať. Urobte spoločne nejaký kompromis. Ak by syn zadával neprimerané návrhy - napr. celý deň, jednoducho mu vysvetlite, že to nie je možné. Nech ešte skúsi niečo iné. Pokračujte až kým sa spoločne nedohodnete. Ak ani tak sa situácia nevyrieši, jednoducho zadajte čas vy. Nič iné vám v tomto prípade neostáva.

Dobré je napr. keď si spíšete svoje návrhy. Potom o nich diskutujte a skúste dospieť k nejakému kompromisu.

Ak je syn v zápale hry a je už v dohodnutom čase odovzdania telefónu, zadajte mu hranicu.
Hranice však nadstavujeme s prijatím jeho potrieb, emócií teda empaticky. Takto dieťa skôr získame k spolupráci.

Hranice nastavujte v troch krokoch:
Pomenujte situáciu, emóciu, to, čo sa deje a vidíte. Viem, že by si sa chcel ešte hrať.
Nastavte hranicu. Tvoj čas na dnes však už uplynul, preto musíš mobil teraz odložiť.
Dajte alternatívu. Môžeš sa hrať znovu zajtra. Ďalej môžete dodať - vypneš a odložíš ho ty, alebo to urobím ja?

Ak to nebude rešpektovať, tak môžete ešte hranicu raz zopakovať. Následne zvoľte prípadne aj nejaký dôsledok. Vidím, že sa stále potrebuješ hrať i napriek tomu, že som ti povedala, že už je čas skončiť. Ak sa rozhodneš ďalej pokračovať, rozhodneš sa, že zajtra budeš mať telefón kratšie/nebudeš mať a pod.

Týmto prenášame zodpovednosť na samotné dieťa. To mu dáva pocit moci rozhodovať o priebehu udalostí. Pôsobí to na dieťa úplne inak ako keď mu to poviete direktívne.

Ak viete, že bude problém, tak skúste ho vopred napr. 5 minút pred dohodnutým termínom upozorniť, aby si svoju hru dohral. A to preto, lebo už bude musieť odložiť telefón. Dá sa využiť napr. aj nadstavenie budíka, ktorý ho upozorní, že už je čas mobil odložiť.

V prípade, že syn nerešpektuje hranicu je pravdepodobné, že nastane výbuch emócií, ktoré ste popísali. To je v poriadku. Syn má právo sa hnevať, avšak musí sa naučiť svoj hnev regulovať.

Príjmite jeho emócie a môžete mu povedať napríklad: Hneváš sa, veľmi si sa chcel hrať, ja ti rozumiem. Dohodli sme sa spoločne na čase strávenom na telefóne. Na dnes tvoj čas na mobile skončil. Môžeš sa hrať opäť zajtra.

Neviem, ako je syn agresívny, ale rozhodne agresivita voči rodičovi nie je v poriadku. Ak by sa situácia zhoršovala, tak neváhajte vyhľadať odborníka. Odborník by vám mohol pomôcť aj v tom prípade, keď syn začne obmedzovať akékoľvek iné aktivity kvôli hraniu hier. To sa už dá považovať za znak závislosti.

Chce to však veľa trpezlivosti a pevnej vôle. Rozhodne vytrvajte vo svojich hraniciach, robíte to pre neho. Každé dieťa potrebuje určitý čas, aby si na zásadnú zmenu v živote zvyklo.

Prajem veľa zdaru.