Ako komunikovať s 13 ročnou dcérou, aby pochopila, že chceme pre ňu len to najlepšie?

Dobrý deň,

chápem, že sa v tomto období musíte cítiť bezradná. Deti vo veku vašej dcérky častokrát dávajú rodičom "zabrať".

Dcérka je v citlivom veku, objavuje seba, zisťuje ako sa funguje vo svete, medzi rovesníkmi, a svoj záujem presúva z rodiny smerom von na vrstovníkov. Pre tento vek je tiež typické, že akékoľvek dohovárania, kritika, krik či zákazy majú úplne opačný efekt a aj tak si nájde cesty ako ich obísť.

Komunikujte s ňou s rešpektom, vyjadrujte jej lásku. To znamená, prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.

Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera, počúvate ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom. Dcérka si musí byť istá, že vy budete pre ňu vždy bezpečným prístavom nech sa deje čokoľvek.

Komunikujte pokojne a nedajte sa vtiahnuť do nejakej búrky. Takto bude mať pocit, že ju počúvate a to, čo hovoríte myslíte vážne.

Napríklad: Mám veľkú obavu, keď viem, že používaš sociálne siete napriek tomu, že som ti ich zakázala. Ale verím ti, že ty si dosť zodpovedná za svoje správanie a neurobíš niečo, čo môžeš neskôr ľutovať. Som tu kedykoľvek pre teba ak by si potrebovala s niečím poradiť. Prípadne jej môžete dať kontakty, kde môže anonymne požiadať o pomoc v prípade ak by sa jej niečo nezdalo.

V prípade, že naozaj zadávate hranicu, ktorú musí dcéra akceptovať, tak ľahšie ju príjme vtedy, keď ukážete to, že sa viete do jej pocitov vcítiť a dáte jej možnosti výberu. Prípadné výbery konzultujete s ňou. Asi by si bola veľmi rada, keby si teraz môžeš robiť čo chceš, ale to ti nemôžem dovoliť, pretože som za teba zodpovedná. Aké riešenie by sme spolu mohli nájsť, aby sme obidve boli spokojné? Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier.

Samozrejme hranice niekedy bolia a vyjadrujú negatívne emócie. Aj v tomto prípade ich treba dcérke uznať a chápať ju. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké a hneváš sa na mňa, ale za tým čo som povedala si teraz musím stáť, pretože.... Môžem ti nejako v tomto pomôcť?

Uvedomte si, že príkazy a rozkazy v tomto veku vyvolávajú nevôľu a odpor. Skôr sa snažte popísať problém. Podajte jasné informácie a úprimne vyjadrite to, čo cítite. Tak vám bude ľahšie nápomocná. Vidím, že v tejto izbe je veľa neporiadku, cítim sa z toho zle. Následne by ste sa mali spýtať ako túto situáciu vidí ona a až potom konať a pýtať sa.

Napríklad: Čo by sme s tým mohli urobiť? Môžete jej následne dať aj možnosti výberu, tak máte väčšiu šancu spolupráce. Upraceš si to teraz, alebo keď dopozeráš film?

Neodporúčam tresty, nakoľko voči týmto sa deti stávajú rezistentnými. Navyše narúšajú vzťahy a dôveru. Ak aj trest niekedy pomôže, zväčša je to zo strachu a to nie je správny dôvod. Namiesto trestov odporúčam skôr nejaké logické dôsledky po správne nadstavenej hranici. I napriek tomu, že som ťa trikrát upozornila, tak stále používaš svoj mobil. V tomto prípade si sa sama ROZHODLA, že mobil dnes už nedostaneš. Logický dôsledok by mal byť pre dieťa primeraný veku a čím ľahšie odvoditeľný od priestupku tým lepšie.

Vyvarujte sa kritizovaniu jej osoby. Vety ako ty si taká zlá...majú deti v jej veku tendenciu vôbec nepočúvať, resp. klásť odpor. Keď chceme kritizovať, kritizujeme skôr správanie.

Dávajte jej najavo lásku. Hovorte jej, že ste rada, že ju máte. Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada.

Hľadajte príležitosti k malým rozhovorom vždy, keď to bude možné. Napríklad, keď pozeráte film a je tam nejaká scéna, ktorú by ste chceli s dcérou prebrať.

Prajem veľa zdaru.