Ako komunikovať s 12 ročným veľmi sebavedomým synom?

Zodpovedané
17. jan 2022

Dobrý deň,

máme 12 ročného syna, ktorý je najstarší z našich troch detí.

V škole je tichý a slušný. Ako keby vedel, že to ako sa v škole prezentuje je veľmi dôležité pre jeho budúcnosť.

Doma ale príliš odvráva, býva arogantný a aj drzý. Keď ublíži súrodencom, tak nikdy nepovie prepáč. Snažila som sa mu dohovoriť, ale je schopný sa so mnou dlhé hodiny dohadovať nezmyselnymi argumentami typu: "Chlaci v mojom veku bývajú takí" a podobne.

Pritom u nás doma sú deti zo zásady.
Naša priorita č. 1: Svoju prácu a v podstate všetko prispôsobujeme im. Aby neboli doma sami, nemuseli chodiť do školského klubu, venujeme sa im, pomáham im aj s úlohami.

Ako komunikovať so synom?

Ako ho usmerniť, aby nebol tak sebavedomý?

Ďakujem

Dobrý deñ,

v prvom rade oceňujem váš prístup k deťom. A to, že sa snažíte deťom venovať všetok čas.

Syn je v citlivom veku, objavuje seba, teda svoju identitu, zisťuje ako sa funguje vo svete a svoj záujem často možno presúva z rodiny smerom von na vrstovníkov.

V tomto období sú často "terčom" ich nevhodného správania práve rodičia, pretože deti vedia, že vy ako blízke osoby ich neopustíte, všetko prepáčite a pod. Deti si preto často vybíjajú svoje napätie práve na blízkych osobách. Nezabúdajte, že práve vy ste akoby zbernou nádržou jeho strastí nie preto, že by ste nemali autoritu, ale preto, lebo sa s vami cíti bezpečne.

Ako prvé čo by vám mohlo pomôcť je popremýšľať nad príčinami. Napr. chcel byť sám a niekto ho vyrušil? Viditeľné správanie je len špičkoh ľadovca, za ktorou sa skrývajú emócie a potreby.

V komunikácií by sa mali snažiť o vytvorenie partnerstva. Deti v tomto veku negatívne reagujú na direktivne vedenie.

Voľte teda komunikáciu, ktorá je rešpektujúca. Zrkadlite mu jeho pocity a čo je dôležité zapájajte ho do rozhodovania. Napríklad Vidím, že ťa niečo nahnevalo. Zdá sa mi, že potrebuješ byť sám a pod. Skúste sa ho pýtať, ako by sme mohli túto situáciu vyriešiť. Dávate mu tým najavo, že vám záleží na jeho názoroch.

V prípade nevhodného správania mu zadajte hranicu s akceptovaním jeho emócí, či potrieb. Reagujte pokojne a nenechajte sa vyviesť z miery, aj keď je to niekedy ťažké.
Spýtajte sa ho ako by sme mohli situáciu vyriešiť, čo by mu pomohlo. Keď to nedokáže, dajte mu 2 možnosti, z ktorých si môže vybrať. Prenesieme tým zodpovednosť na samotné dieťa. Tým, že necháme deti niesť zodpovednosť za ich rozhodnutia, učíme ich, že v živote má všetko, čo urobíme nejaký následok. Vnimam, že ťa niečo nahnevalo ale doma takto vulgárne rozprávať nemôžeš, môžeš sa ísť upokojiť do izby alebo prejisť vonku. Alebo skúsme spoločne prísť na to, čo by ti pomohlo.

Pristupujte k synovi pozitívne a vytvárajte pozitívnu atmosféru doma. Oceňujte ho a povzbudzujte v tom v čom je dobrý, alebo aj keď zvládne vhodne emočne ťažkú situáciu.

S deťmi v tomto veku je to beh na dlhé trate, chce to veľkú dávku trpezlivosti.

Rešpektujúcim, prijimajúcim postojom sa však dá mnoho zmeniť.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíĺ.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička