Ako komunikovať s 11 ročným impulzívnym synom?

Dobrý deň,

rozumiem vám, že situácia pre vás musí byť náročná. Keďže ste položili aj otázku ako ovládnuť hnev a nezúriť, pravdepodobne ste sama prišli na to, že takéto správanie na deti rozhodne nefunguje. Je to pre rodičov však veľmi náročné ustáť, preto sa najskôr povenujeme tejto téme.

V prvom rade skúste porozmýšľať nad situáciami, kedy syn trafí presne to miesto kedy sa hormóny vo vašom tele nahromadia a reagujete útokom. Dôležité je si uvedomovať svoje vnútorné rozpoloženie, kde sme zraniteľní. Postupným tréningom tak už budete vedieť keď sa k tomu schyľuje vrátiť späť do rovnováhy.

Vo vypätých situáciách je dôležité dýchanie. Zastavte sa a predstavte si napríklad, že ovoniavate svoje obľúbené jedlo. To vám pomôže získať čas a určitú kontrolu. Na chvíľu prestaňte hovoriť.

Radšej si niekedy dajte pauzu akoby ste veci mali riešiť trestom alebo krikom. Riešenia môžete kľudne aj odložiť napr. slovami. Teraz som veľmi nahnevaná, aby som o tom s tebou mohla hovoriť. Dám si chvíľu pauzu a potom prídem za tebou.

Niekomu pomôže zmeniť svoje myšlienky napr. opakovaním si nejakej pozitívne formulky: Zvládnem to, je to len obdobie, prejde to. Všetko je v poriadku a pod.

Čo sa týka komunikácie so synom, v tomto prípade vo všeobecnosti pomôže, keď k deťom už v takomto veku pristupujeme skôr ako k "partnerovi". Nie nejako nadradene s dôležitosťou vyjadrovania svojej moci. Prihliadajte na to, čo on potrebuje a cíti. Jeho pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať. Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera. Počúvajte ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom.

Skúste syna prizvať k riešeniu vašich problémov. Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier. Spoločne by ste si mali skúsiť urobiť nejakú dohodu. Kľudne to môže byť aj pomocou nejakej zmluvy, ktorú si spoločne spíšete. Ak je problém napr. so školou môže to vyzerať takto. Vyjadrite mu jeho pocity: Chápem, že škola pre teba asi nie je na prvom mieste, mne však záleží na tom, aby si sa snažil bojím sa o tvoju budúcnosť. Môžeme spoločne nájsť nejaké riešenie? Ako by som ti mohla pomôcť? Verím, že si zodpovedný a rozhodneš sa správne.

Ak vám to po čase tiež prestane fungovať môžete opätovne spoločne hľadať nejaké riešenia. Napríklad: Som sklamaná, že nedodržujte to, na čom sme sa spoločne dohodli. Dáme tomu ešte šancu, alebo spoločne porozmýšľame nad nejakými novými nápadmi?

Nechajte ho samostatne sa rozhodovať, kde je to možné. Zapájajte ho do rôznych činností a dbajte na jeho názor.

Ak je nutné zadávať nejaké hranice, tak tie by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu.
Napríklad: Asi sa ti teraz nechce upratovať, avšak v izbe je veľa neporiadku. Prosím uprac si svoju izbu. Chceš to urobiť teraz, alebo po skončení hry?

Ak už po niekoľkých pokusoch zdania hranice nevidíte efekt, môžete zvoliť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie.

Prajem veľa zdaru.