Ako dosiahnuť, aby 5 ročný synček ráno pred odchodom do škôlky neplakal?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj 5 ročný synček každé ráno plače, keď má ísť do škôlky. Začína to ranným obliekaním. V škôlke v šatni plače a stále opakuje, že mu bude smutno za maminkou. Niekedy má taký plač, že z neho dokonca až vracia.
Učiteľky, deti a ostatní personál sú perfektní, nik mu nerobí zle, deti má rád, je obľúbený a šikovný v kolektíve. Nikto po ňom nekričí a ani mu nikto neubližuje. Vždy mu to v kľude pekne vysvetlíme, aby neplakal. Učiteľka hovorí, že si v triede poplače 15 minút. Potom je všetko v poriadku a hrá sa s deťmi.
Keď ide poobede zo škôlky, tak je veselý a rozpráva plno zážitkov. Synček má dosť citlivú povahu a občas aj cez deň v škôlke mu príde ľúto, že nemá pri sebe rodičov. Alebo mu príde ľúto, keď sa mu niečo nepodarí (napríklad obliecť mikinu, krivo vystrihne obrázok a podobne). Začne mu ,,kriviť pusou a vyhrknú slzičky a zase to hneď prejde. Inak nemá žiaden problém.
Ako mám riešiť hlavne to, aby každé ráno neplakal?
Nemá ani dôvod prečo plakať.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
v tomto prípade mi chýba informácia od kedy je u synčeka toto správania viditeľné. Či bolo prítomné od začiatku nástupu do škôlky, či po nejakej dobe a pod.
Z vašich slov je vidieť, že syn sa u vás cíti veľmi bezpečne a isto. Keď sa deti začínajú osamostatňovať, tak stále potrebujú k tomu dospelého človeka. A obzvlášť deti citlivé, ktoré pravdepodobne z nejakého dôvodu budú potrebovať dlhšie, aby ste boli "bezpečným prístavom".
Veľmi častou príčinou u detí je to, že začnú trpieť kvôli strate pocitu bezpečia domova, čo sa deje hlavne u citlivých detičiek. Predsa doma pociťujú kľud a istotu, a preto reagujú veľmi citlivo na rôzne zmeny, ktoré v nich hromadia pocity neistoty. Veľmi pozitívny bod však je, že po čase je v škôlke všetko v poriadku.
Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. Vety typu, čoho sa bojíš nemáš sa prečo báť nie sú rozhodne na mieste.
Odporučila by som byť ako keby sprievodcom. To znamená reflektovať jeho pocity, teda pomenovať (vidím, že máš strach). Skúste spoločne prísť na to, z čoho jeho negatívne pocity pramenia. Využívajte rešpektujúcu komunikáciu teda prihliadajte na jeho potreby a nalaďte sa na ne, pýtajte sa, čo by mu pomohlo, aby sa cítil ráno lepšie. Skúste dať nejaký návrh (rodinná fotka v skrinke, predmet).
Dôležité je ubezpečiť ho, že vás nestratí, čo sa dá aj napr. spoločným rituálom, ktorý mu bude pripomínať vás keď ste odlúčení (napr. spoločný náramok, otlačené srdiečko na rukách a pod.). A oceňovať to, ak dobre zvládne lúčenie s vami pred odchodom.
Vo všeobecnosti však sa skúste ráno lúčiť s úsmevom a skráťte to na minimum. Vhodný je napríklad nejaký spoločný rituál (pusa objatie a odchod). Prejavujte mu dôveru, že to zvládne a v škôlke mu je predsa dobre.
Zaujímajte sa o činnosti, ktoré dieťa v škôlke prežilo. Zamerajte sa skôr na hru, aktivity nie na spánok a jedlo, ktoré bývajú často neobľúbené. Rozhovor odporúčam začať nepriamo (Ja som dnes mala veľa papierov v práci, ty si dúfam zažil lepší deň, čo ste robili vy? Keď ste sa hrali páčilo sa ti to?...)
Večer sa o tom nerozprávajte, nekomentujte ranný odchod do škôlky. Ak by sa spýtal, len mu povedzte, že pôjde tak ako aj dnes.
Z mojej skúsenosti deťom pomáha aj stotožnenie sa s nejakým hrdinom, ktorý svoj negatívny pocit z niečoho prekonal. Využívajte pri tom rozprávky ak ich váš syn má rád. Kľudne si môžete nejaký príbeh vymyslieť alebo pozrite dostupnú literatúru.
Dôležité je aj dávať si pozor na vlastné emócie, pretože dieťa je veľmi vnímavé a ak cíti neistotu u vás môže sa to následne prejaviť aj u neho. To však neznamená, že ak sa niečoho bojíte máte to skrývať. Jednoducho mu to tak isto pomenujte a hovorte, čo pomáha vám.
Väčšina detičiek takéto negatívne pocity prekoná, ak by pretrvávali aj v iných činnostiach a dlhodejšie obráťte sa na odborníka.
Prajem veľa šťastia.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička