Ako čo najcitlivejšie povedať skoro štvorročnému synovi a úmrtí novorodenca?

Dobrý deň,

verím, že táto situácia musí byť pre celú rodinu veľmi frustrujúca. Musíte sa naraz vysporiadať aj so smrťou bábätka, aj s vlastnými a synovými emóciami.

Spôsob, akým smrť dieťaťu vysvetlíme, resp. popíšeme má veľký vplyv na to, či dieťa tento jav v rámci svojich možností pochopí a príjme, alebo sa ponorí do úzkostných a strachom naplnených fantázií.

Nie je vhodné prirovnávať smrť k bežným javom ľudského života. Napr. k spánku alebo k ceste. Je to popretie smrti, resp. polopravda a deti zavádza. Môžeme u nich potom vyprovokovať úzkosť a strach z noci a zo spánku, ako aj strach z akéhokoľvek vzdialenia od rodičov.

V rozhovore môžete použiť prirovnanie k životným funkciám. Bračekovi alebo sestričke sa zastavilo srdiečko a bez bitia srdiečka žiť nemôžeme. Preto tu s nami nebude, ale nikdy na neho nezabudneme a nikdy ho neprestaneme mať radi.

Dieťa v tomto veku má mnoho fantázie a niekedy sa nebojte mu odpovedať aj neviem prečo sa to stalo. Niektoré choroby lekári nevedia vyliečiť.

Váš syn ešte smrť bude vnímať ako prechodný stav, nie ako niečo ireverzibilné. Môžete preto čakať rôzne otázky tipu, či bračekovi alebo sestričke nie je zima a pod.

Je to normálne a vy ho len uisťujte, že je určite v poriadku. V prípade ak ste veriaci nebojte sa hovoriť o tom, že je v nebi. Predstava toho, že človek, ktorý umrel sa nachádza v nebi je pre dieťa upokojujúca.

Môžete mu ponúknuť možnosť či sa chce so súrodencom rozlúčiť. To mu tiež pomôže pochopiť aktuálnu smutnú situáciu, napr. nejakým odkazom.

Synčekovi buďte oporou a pomáhajte mu jeho emócie zvládať, aj keď je to pre vás náročné. Pomenujte mu ich: Viem, že si smutný, je to normálne aj my všetci sme smutní. Môžeme ti nejako pomôcť, aby ti bolo lepšie?

Prajem veľa pozitívnych spoločných chvíľ.