Ak riešiť hryzenie trojročného syna v škôlke?

Dobrý deň,

máte pravdu, že naučiť dieťa hranici, keď v problémovej situácií nie ste prítomní, bude náročnejšie.

Treba si uvedomiť, že aj toto správanie syna má nejaký význam, niečo mu to dáva, kvôli niečomu tak koná. Za správaním sa skrýva emócia a za ňou potreba. Niečo mu to teda prináša.
Samozrejme však, toto správanie žiadúce nie je a na naplnenie potreby by mal mať nejakú inú alternatívu. Rozprávajte sa s ním o tom spätne, doma v kľude.

Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie.
Odkomunikujte synovi situáciu, emóciu a vyjadrite pochopenie. Komunikujte empaticky.
Počuli sme, že sa v škôlke niečo stalo a bolo tam aj hryznutie.
Chvíľu môžte počkať či sa nerozhovorí. Otvorené konštatovania dávajú priestor na vyjadrenie. Nesúdia, nie sú ohrozujúce, nabádajú.

Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Možno si sa na niekoho nehneval. Niečo sa stalo a si hryzol. Asi sa dialo niečo čo sa ti nepáčilo. Bolo to tam pre teba ťažké.
Nastavte limit. Ľudia ale nie sú na hryzenie. Skúste nájsť alternatívu do čoho v škôlke mohol hryznúť, popr. ako to mohol zvládnuť - zadupať si, udrieť do stola, odísť zo situácie.

Pýtajte sa ho. Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohol spraviť, aby to bolo lepšie? Skúste mu dať nejaké návrhy.
Zdôraznite, že rozumiete, že to muselo byť preňho ťažké, ale nastavte hranicu.
Je dôležité, aby cítil, že jeho ako osobu s jeho emóciami prijímate, akurát neprijímate jeho správanie.

Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.

Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.

Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho.

Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.

Ťažko povedať čo sa v škôlke deje. Jeho správanie môže byť reakciou na správanie niekoho iného. Nesúďte ho teda, nevravte mu, že je zlý, že je niečo jeho vina. Pracujte s tým. Aj doma dbajte na zadávanie hraníc v tých troch krokoch a na ich dodržiavanie.

Ak by to neprestávalo, začalo by sa objavovať nejaké iné znepokojivé správanie, nevedeli by ste si rady, skúste po príčine pátrať aj s odborníkom.