9 ročná dcéra nemá v triede kamarátov. Ako jej mám dodať odvahu?
ZodpovedanéDobrý deň,
moja 9 ročná dcéra je veľmi citlivé dievča a rada sa kamaráti. Má však problém zapadnúť a to hlavne v škole. Ide o to, že ona nikomu nepovie nič zlého alebo niečo, čo by sa tej druhej osobe nepáčilo. Chýba jej odvaha a sebavedomie. Radšej bude ticho a smutná ako keby sa mala ozvať a povedať ako sa cíti.
Príklad: Mala najlepšiu kamarátku v triede, ktorú nikto nemal rád. Tak sa dcéra začala hrať iba s ňou (aj keď ju ostatné deti moju mali radi, aby neublížila tejto kamarátke a aby ona nebola sama). Tak radšej bola iba s ňou.
Teraz sa karty otočili a tá jej "najlepšia" kamarátka sa zrazu začala hrať aj s inými dievčatami a s mojou sa iba občas zahrá. Občas ju ignoruje. To moju veľmi ranilo a je sklamaná. No nepovie jej to, aby ju nestratila úplne a aby sa nestalo, že už absolútne nikoho nebude v triede mať. Hovorí, že ju v triede nikto nemá rád a že každý sa s niekým hrá, len ona nemá nikoho. Mňa to veľmi bolí, pretože som ako dieťa prežívala niečo podobné. Viem ako sa cíti. Už som najedovaná. Dohovárala som jej, že ak sa jej niečo nepáči, že sa má ozvať. Že čo sa necháva robiť, že prečo sa neozve. Robia ju debilom. Za moje slová sa cítim hrozne, no už ma to tak vytáča. Každý deň o tom hovorí a je smutná, lebo nikoho nemá.
Možno som ja urobila chybu, že jej napr. nedovolím každý deň hry na telefóne. Iné deti sa môžu. Nemôže hrať zabíjacke hry a iné deti môžu. Ona je ešte detská. Hrá sa ešte s bábikami a kočíkom. Ostatní frčia na Tik Tok a podobne. Už sa jej dve spolužiačky za to aj vysmievali.
Ako jej pomôcť a dodať odvahu?
Keď jej spolužiaci niečo škaredé povedia, tak je ticho. Neodpovie. Bojí sa, že by ju poslali za riaditeľkou.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
rozumiem vám, že vám to musí niekedy trhať srdce, keď v takom stave vidíte svoje dieťa.
Aj dospelí ľudia sú v komunikácií a sociálnych interakciách každý iný, tak ako aj naše deti. Preto pravdepodobne neočakávajte, že sa dcéra nejak úplne otočí a prijmite ju takú aká je. Vaša úloha v tomto prípade je hlavne poskytnúť dcére nejaký nadhľad a zariadiť, aby sa cítila milovaná doma. Toto bude pre ňu najviac dôležité na budovanie vzájomného vzťahu.
V tejto súvislosti to treba celé brať z pohľadu dieťaťa a podľa toho reagovať. To znamená v rozhovoroch jej buďte ako keby partnerom a spoločne sa snažte prísť na to, či sa nejak jej situácia dá vyriešiť. Prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.
Snažte sa ju čo najviac počúvať. Vezmite najavo jej pocity. Ujisťujte ju, že kamarátstva sa môžu často meniť a vždy je možnosť sa v hľadaní kamarátov zlepšiť.
Môžete napríklad povedať: Vidím, že sa pre niečo trápiš, poďme si o tom povedať. Následne môžete dať otázku: Ako by sme to mohli vyriešiť? Ako ti pomôžem, aby si sa cítila lepšie? Ak nepríde na nič, dajte jej nejaké príklady zo života: Keď mne povie niekto niečo špatné, tak sa voči tomu ohradím slovami - nepáči sa mi, keď sa takto so mnou rozprávaš, ja sa s tebou chcem rozprávať pekne. Učte ju tie dobré spôsoby reagovania na konflikty a nie reagovať spätnou agresivitou.
Môžete si spoločne pripraviť nejaké vety, ktorými sa priamo môže zapojiť do rozhovorov. Tak isto je vhodné deti prizvať k sebe domov. Tam sa vaša dcéra bude cítiť istejšie a bude kontrolovať celú situáciu, čo bude prínosom.
Dávajte jej najavo lásku. Hovorte jej, že ste rada, že ju máte. Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada. Teda skúste sa jej opýtať aký program by zvolila ona sama a ako jej program vybrať.
Využiť môžete aj nejaké vymyslené terapeutické rozprávky, či príbehy. Na konci by mal nejaký hlavný hrdina nájsť vhodných priateľov. Samozrejme zamerajte sa aj na pocity aké postavy prežívali. Tým rozvíjajte jej emocionálnu inteligenciu. Dobrý príbeh je napr. v knihe Mami, oci poďme sa porozprávať.
Vy taktiež buďte pre dcéru vhodným príkladom. Ona sa učí aj napodobňovaním. Rozprávajte sa aj o vašich kamarátoch, prečo sú pre vás dôležitý, ako s nimi komunikujete a pod. Porozprávajte ako ste podobné problémy riešili vy.
Bolo by na mieste s ňou prejisť aj nejaké pravidlá používania telefónu či sociálnych sietí. Spýtajte sa jej ako to celé vníma ona a spoločne sa dohodnite na nejakých pravidlách. Je na vás aké hranice si vopred stanovíte, cez ktoré jej nedovolíte prejisť a od ktorých napríklad môžete upustiť, aby ste jej v niečom pomohli.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička