9 mesačný syn sa v sede hádže o zem dozadu a bojí sa ľudí. Ide o psychický problém?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa s vami poradiť ohľadom dvoch problémov, ktoré aktuálne riešime s 9 mesačným synom.
Môže mať tak malé dieťa už obdobie vzdoru, alebo ide o psychicky problém, resp. náznak vyvíjajúcej sa diagnózy?
Začal sa nám hádzať v sede o zem dozadu, ak mu niečo zakážeme alebo vezmeme (napríklad nedovolíme obhryzat káble a podobne). Hodí sa s obrovským plačom na chrbát a niekedy ho neviem ukľudniť aj 20 minút. Skúšala som aj nevšímať si, aj odpútať pozornosť.
Ako by som v takej situácii mala reagovať?
Ako sa tomu vyhnúť?
Viem cielene so synom pracovať na tom, aby sme to odstránili?
Druhý problém je extrémny strach z ľudí. Čiastočne to má po manželovi, ale zdá sa nám to až príliš. Boji sa aj dospelých ale hlavný problém sú deti. Stačí, že ideme po ulici a začuje dieťa, tak začne plakať.
Ako s tým pracovať?
Je lepšie ho s deťmi zoznamovať, aby si zvykal alebo radšej nie, aby z toho nemal traumu?
Môže mať traumu z poslednej návštevy detského kútika, kedy sa dosť zľakol hlučných detí?
Ak by to bolo ono, ako vieme túto traumu odstrániť?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
čo sa týka hádzania o zem - môže sa vyskytovať už aj v takomto veku. U zdravých detí sa tieto prejavy vyskytujú len prechodne. Keď dieťatko prevalcujú emócie, ktoré sú také silné, že ich potrebuje vyvážiť fyzickým vnemom využije pre to rôzne alternatívy. Najjednoduchšie a najrýchlejšie je preto hodiť sa o zem a búchať hlavou o podlahu alebo o stenu. Jedno z toho je dostupné takmer vždy.
Vyhnúť sa tomu úplne nedá. To by ste ho museli chrániť pred všetkým a dieťa chce všetko skúmať, zaujíma sa. Preto čo sa dá preventívne odstrániť z dohľadu urobte to tak.
Najzákladnejšie opatrenie je zabezpečenie ochrany zdravia dieťaťa teda bezpečia. To znamená, že dieťa treba buď zobrať na ruky alebo mu pod hlavičku podložiť malú podušku, svoju dlaň a podobne.
Nahnevané dieťatko môžete skúsiť objať. Niektoré deti sa skrátka chcú hnevať a objatie odmietnu, no niektoré na objatie zareagujú pozitívne a upokoja sa. Objatie im poskytne vhodný fyzický aj psychický podnet.
Pomenúvajte mu už v taktomto veku jeho emócie. Napríklad: Vidím, že sa hneváš, keď som ti zobrala kábel. Dám ťa na sedačku a tu sa môžeš hnevať som pri tebe, ale kábel ti naspät nedám.
Čo sa týka strachu z cudzích ľudí, tak deti vo svojom živote prekonajú viaceré obdobia strachu. Je to úplne normálnou súčasťou ich vývinu. V tomto období ide pravdepodobne o tzv. separačnú úzkosť.
Separačná úzkosť môže byť u niekoho viditeľná viac u niekoho menej. Niektoré deti sú v objavovaní sveta a ľudí citlivejšie a bojazlivejšie.
Neodporúčam sa úplne vyhýbať kontaktom. Len korektívnymi skúsenosťami zistí, že mu pri ľuďoch nič nehrozí a situáciu môžete aspoň s časti vyriešiť. Choďte na to pomaly. Cudzím ľuďom ho predstavujte z bezpečia svojej náruče, alebo si ho posaďte na kolená. Dožičte mu ten pocit bezpečia. On bude chvíľu pozorovať. Po čase sa pravdepodobne okuká a zistí, že mu nič nehrozí. Začne sám skúmať prostredie, chvíľku to však bude trvať.
Môžete začať postupne skôr v domácom prostredí dieťaťa pozvaním druhých detí. Ubezpečujte ho, že ste na blízku, že sa na neho pozeráte. Podporujte ho v hre s ostatnými deťmi. Choďte s ním bližšie a povedzte: Poďme ukázať chlapčekovi, aké máš ty auto a on ti ukáže to jeho. Vnímajte však jeho potreby a nenúťte ho do niečoho čo vnímate, že mu robí výrazný problém.
Buďte pre syna dobrým príkladom, pretože od vás sa učí aj nápodobou. Ak vy budete komunikovať s novými ľuďmi či kamarátmi priateľsky, tak váš syn vás pri tom bude pozorovať a po čase možno začne napodobňovať toto správanie.
Ešte niečo o separačnej úzkosti si môžete prečítať tu:
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
Ak by celkovo prejavy pretrvávali dlhodobejšie tak vyhľadajte odborníka.
Pekné dni.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička