Dobrý deň,
moja skoro 8 ročná dcéra má zvláštne myšlienky a neviem z čoho vlastne sú. Predstavuje si ma, ako sa bozkávam s cudzím ujom. Nikdy sa nič také nestalo. Mám manžela - jej tatina. Vysvetlila som jej, že také myšlienky sa mi nepáčia.
Už počas prvej korony mala také isté myšlienky a predstavovala si, že ma bozkáva ujo, teta. Bola vtedy dosť izolovaná, keďže sme nikam nechodili. Nehrala sa s deťmi. Bola len doma a psychicky to bolo u nás dosť zlé aj u mňa a aj u dcéry. Keď začala chodiť do školy, tak to prešlo a bola v poriadku. Teraz s tým zase začala a nechcem, aby sa to zase zopakovalo.
Ako jej môžem pomôcť a ako jej to vysvetliť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem vám, že myšlienky vašej dcérky vám nie sú príjemné.
U dcérky zohráva asi veľkú rolu jej fantázia, ktorá môže prameniť aj z nejakej maličkosti, ktorú si následne môže dotvoriť do väčšieho obrazu. Niečo mohla vidieť v tv alebo niekde započuť a pod.
V tejto situácií by mohlo ísť aj o takú menšiu neistotu a stratu bezpečného priestoru z rôznych dôvodov, ktoré by som bližšie musela skúmať čo takto nie je možné. To znamená v tejto súvislosti by ste jej rozhodne mali poskytovať láskyplnú náruč.
Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze (aspoň raz do týždňa). Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada. Skúste tiež porozmýšľať nad takými spoločnými aktivitami ako celá rodina, ktoré vám prinesú pozitívne emócie.
Jej emócie (pravdepodobne strach, neistota a pod. s tým spojené) netreba nejak popierať či bagatelizovať, ale skôr jej pomôcť ich určitým spôsobom prekonať. Do riešenia situácie ju skúste zapojiť. Opýtajte sa jej čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Skúste jej dať aj nejaké návrhy. Mrzí ma, že sa takto cítiš, ako by som ti mohla pomôcť? Skúsme spoločne prísť na nejaké riešenia.
Taktiež ju môžete uisťovať, že u vás takáto situácia nie je pravdepodobná. Napr. Rozumiem ti, že sa bojíš. Ja tvojho ocka ľúbim a rozhodne nebudem niečo také robiť s niekým cudzím. Ako by som ti mohla pomôcť, aby si sa necítila zle?
Tiež jej môžete ponúknuť nejaké riešenia, ktoré pomáhajú vám. Napr. Keď som mala nejaké zlé myšlienky, tak mne pomohlo, keď som sa išla prejsť von, alebo prečítala obľúbenú knihu... Skúsili by sme to spolu?
Môžete skúsiť jej myšlienky aj pozmeniť takým kreatívnym spôsobom. Keď bude o tom hovoriť, tak jej ponúknite možnosť toho, aby si nepredstavovala neznámeho uja ale miesto neho jej otca. Pýtajte sa jej čo má ocko oblečené, ako podľa nej vyzerá, či vyzerá byť s maminkou šťastný a pod. Čo vás napadne. Následne sa jej opýtajte ako sa cíti teraz, aké pocity jej to teraz prináša a pod. Tým ju môžete čiastočne učiť ako zachádzať s negatívnymi myšlienkami, s ktorými sa bude stretávať aj neskôr.
Vnímajte svoje dieťa. Ak by tieto myšlienky boli veľmi časté, prípade sa pridružili aj iné problémy, tak vyhľadajte odborníka na dlhodobejšiu spoluprácu.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička