6 ročný syn tvrdohlavo odmieta spoločensky komunikovať. Ako máme postupovať?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj synček bude mať o chvíľu 6 rokov a od útleho veku je veľmi svojhlavý. Nemal ani rok, keď sme chodili na detské plávanie. Zatiaľ čo ostatné deti všetky spolu skákali a tancovali do riekanky, on to tvrdohlavo odmietal. Vnímal ich, sledoval a odmietal sa zapojiť.
Takéto správanie má doteraz. S deťmi v škôlke sa hrá, zapája, vie sa s nimi blázniť, zabávať, ale akonáhle ide o organizovanú zábavu - cvičenie, kruh, besiedka, odmieta to.
Je to slušné a vychované dieťa, ale doteraz má problém pozdraviť a odpovedať na otázky dospelých. Ak je to uvoľnená, prirodzená debata, nie je problém.
Ale akonáhle sa na neho niekto obráti s otázkou, na ktorú má odpovedať, akoby nemal rád ten nátlak. Som už dosť zúfalá. Za chvíľu má ísť na zápis.
Je šikovný, veľa toho vie, dosť sa nad vecami zamýšľa, je taký pozorovateľ..Začal neskoro rozprávať, ale rozrozprával sa. Nechcem, aby bol ako opakovací somárik.
Akceptujem, že ak nemá chuť každému odpovedať koľko má rokov a či sa mu v škôlke páči. Ale na druhej strane mám obavy, ako ho budú ľudia vnímať, keď nebude ochotný nadviazať aspoň bežnú spoločenskú konverzáciu.
V rodine komunikujeme dosť a dávame mu potrebný priestor. Rozpráva, niekedy skáče do reči. Ale keď nechce, nepovie nič.
Aký je Váš názor a čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
píšete, že za určitých podmienok synček nemá problém v kolektíve ani v spoločnosti ľudí fungovať, rozprávať, byť uvoľnený.
Deje sa to, zdá sa, v prípadoch kedy na to nie je pripravený, keď ide o situáciu keď sa od neho vyžaduje nejaký výkon pred ľuďmi.
Môže to byť spôsobené tým, že pod tlakom si neverí, necíti sa isto, cíti sa ohrozený. Možno si neverí, nemá vybudovanú sebaúctu. Sú to však len také odhady, hypotézy. Na urobenie nejakého záveru mám málo informácii.
Doma mu vytvárajte bezpečie a prijatie. Komunikujte s ním empaticky, zrkadlite mu emócie. Oceňujte ho, podporujte. Prejavujte dôveru v neho a jeho schopnosti. Dávajte mu na výber, nechajte ho o nejakých veciach rozhodovať a rešpektujte jeho voľbu. Používajte dohody, komunikujte s ním vnímavo, rešpektujúco, partnersky. Reagujte na jeho potreby.
Na školu sa skúste pripravovať, rozprávať sa o nej, aby vedel čo ho čaká. Pýtajte sa ho či by ste mu vedeli nejako pomôcť, poprípade čo by mu pomohlo.
V situáciách kedy cítite, že cíti na sebe tlak, reflektujte emócie, situáciu, prijmite to, priznajte mu to. Večer, v kľude sa o tom môžete porozprávať, vrátiť sa k tomu, spýtať sa ho, čo by mu to v tej chvíli uľahčilo, čo by mu pomohlo. Skúste s tým pracovať.
Môže byť, že je na niektoré veci senzitívny, v niektorých situáciách sa necíti komfortne, má niečo ako situačnú trému, strach, zažíva nervozitu. Každý z nás je iný, inak reaguje v určitých situáciách a je to prirodzené.
Ak sa vám však zdá, že to ovplyvňuje jeho život vo viacerých oblastiach, že sa trápi on, alebo niekoho iného, že mu to život komplikuje a sťažuje, že sa to zhoršuje a bráni mu to normálne fungovať, môžete sa skúsiť obrátiť aj na odborníka.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com