Dobrý deň,
máme 6 ročného citlivého syna, ktorý chodí do školy pre nadané deti. Začalo mu bývať zle v aute a dvakrát počas cesty autom zvracal. Odvtedy sa bojí jesť, hoci je hladný.
Prvé jedlo dňa má až obed na pravé poludnie. Potom papá o štvrtej, keď príde domov. To papá piate cez deviate až do šiestej večera. O siedmej chodí spávať, lebo o šiestej ráno vstáva.
Chodí do jazdeckej školy, korčuľuje, lyžuje, chvíľu neposedí. Darmo vysvetľujeme, že potrebuje jesť. S prestávkami to trvá 4 mesiace. Je štíhly, svalnatý, nemá z čoho chudnúť. Dávame mu proteínové tyčinky.
Ako mu pomôcť prekonať mentálny blok?
Ďakujem
Dobrý deň,
z toho čo popisujete, tak syn až tak úplne počas dňa bez jedla nie je. Síce nepapá ráno, ale na obed si už jedlo dá.
V prvom rade by som vylúčila nejakú organickú príčinu. To môžete konzultovať s detským lekárom. Môže ísť napríklad o alergiu na určité potraviny, ovocie alebo problémy v zažívacích orgánoch a metabolizme. Preto môže niektoré druhy jedál odmietať.
Nútiť ho v tomto prípade nebude mať žiadny význam. Skôr naopak. Zvýši sa jeho nechutenstvo k jedlu a aj samotný strach.
Ak je syn zdravotne v poriadku, tak musí u neho nastať takzvaná korektívna skúsenosť. Po pozitívnych skúsenostiach s jedlom mu mozog pomaly začne vyhodnocovať jedlo ako nie nebezpečné ale prospešné.
Vaša úloha by mala byť poskytovať jedlo pravidelne a využívať čo najväčšiu rozmanitosť. Už je na synovi koľko jedla sám z taniera zje (napr. keď si vyberie len hrášok s ryžou a mäso nie je to v poriadku). Veľkosť porcií by mala byť skôr menšia a v prípade, že bude chcieť, bude môcť si dobrať aj viac.
Ak má záujem o varenie a práce v kuchyni, tak veľmi dobré je, keď si jedlo pripravíte spoločne a aj dobre na tanieri vyzerá. Zapájajte ho aj do výberu jedálnička v rámci možnosti. Využívajte syna aj pri robení nákupov potravín. Zistíte možno na čo by mal chuť.
Buďte mu dobrým príkladom a využívajte spoločné stolovanie, v ktorom sa učí aj sociálnym zručnostiam.
Medzi jedlami neponúkajte zbytočne energeticky nabité potraviny. Tie ho dostatočne zasýtia a nemá potom až taký pocit hladu. Skôr ich môžete dať ako maškrtu po jedle.
Dôležité je aj pomenovať synovi čo vidíte, komunikovať s ním empaticky, priznávať a zrkadliť jeho pocity. Pýtajte sa ho, čo by potreboval, aby sa cítil lepšie. Prejavujte mu dôveru, oceňujte jeho snahu. Kľudne využívajte vety typu: Vidím, že máš strach, čo by ti mohlo pomôcť? Vytvárajte doma pozitívnu atmosféru.
V prípade, že by sa to už veľmi odrážalo na synových emóciách, neprospieval by vzhľadom na vek, tak môžete skúsiť aj navštíviť psychológa. Niektoré techniky ako terapia hrou by mohli pomôcť.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička