6 ročný syn máva záchvaty hnevu

Zodpovedané
27. jan 2019

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 6 ročného syna, ktorý máva záchvaty hnevu a zlosti. Stále hovorí, že ho nikto nemá rád.

V škôlke mi učiteľky povedali, že s ním nie je problém. V kolektíve je obľúbený. Až teraz sa mi pani učiteľka sťažovala na jeho reakciul, ked bol v družstve, ktoré prehrávalo. Nechal všetkých tak a v hneve hodil hokejku a šiel si sadnúť.

Keď ho doma poprosím, aby sa postaral o sestru Elišku, tak s tým nemá problém. Dá jej aj predsnídávku, aj ju nakŕmi, hladká ju stále, je k nej úžasný. Poviem mu, aby šiel zasvietiť a pomôcť druhej sestre, tak ide bez scén a hnevu, bez pripomienok. A často za ňu aj uprace za ňu.

Keď sme na návšteve u svokrovcov, tak behá, kričí, neposlúcha, totálne výkriky ako keby nebol normálny. Ja sa za neho hambím. Reaguje agresívne. Ani sa ho nemôžu na nič spýtať. Málokedy tam má dobru náladu. Potom povie ja odpadnem a hodí sa na zem. Nedá sa s ním ani po dobrom, ani po zlom, ani vydieraním, ani sľubmi, dohodam.

Hoci so svokrovcami nemám dobrý vzťah, tak s nimi komunikujem normálne, nevyjadrujem sa k ničomu čo sa týka ich rodiny, ich osbonosti. Rozoberáme bežné témy. Nehnevám sa na nich, odpovedám im, komunikujem s nimi. Nemáme vzťah, že by sme sa ignorovali, alebo si robili naprieky. No i tak z mojej strany to nie je dobrý pocit tam byť a celkovo z nich.

Syna majú všetci z mužovej strany zafixovaného ako vagabunda. Pri nástupe do škôlky komentár môjho manžela "Som zvedavý, čo s ním budú robiť v škôlke". Na toto komentár mojej švagrinej, ktorá ma miluje a aj syna najviac na svete "To aj ja".

Je toto správanie ovplyvnené mojím vzťahom k svokrovcom a mojou absolútnou nedôverou voči všetkému čo urobia?

Alebo je syn príliš šikovný a prišiel na to ako ma vydierať, lebo vie, že ho mám rada?

Ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,

veľmi ťažko určiť, čo môže byť dôvodom zlosti Vášho syna. Môže to byť spôsobené nedostatočnými hranicami, tým, že u svokrovcom mu takéto správanie niečo prináša (pozornosť, nejaké výhody atď.).
Kľudne za tým môže byť aj niečo vážnejšie (nejaký incident, správanie voči jeho osobe).
Z toho čo píšete sa zdá, že sa s ním niečo deje, keď tam ste. Detské správanie má vždy nejakú príčinu.

Skúste sa s ním porozprávať otvorene, rešpektujúce, vypočuť ho.

Ak by ste v hlave mali stále otázniky, popr. Vás niečo trápilo a nezdalo sa Vám, možno by Vás vedela nasmerovať psychologička/psychológ.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com