5-ročný syn sa s každým objíma. Je to v poriadku?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám dvoch krásnych synčekov - 2 a 5 rokov a ďalšie bábo na ceste. Starší syn sa s každým objíma, koho má rád, koho rád vidí, alebo keď má z niečoho radosť. Dokonca sa objíma aj s cudzími deťmi na ihrisku, keď ideme domov. Objíma sa s každým bez rozdielu, lebo to tak jednoducho cíti.
Mňa ale znepokojujú reakcie okolia. Deti ho odstrkujú, lebo asi na to nie sú zvyknuté. A reakcie dospelých, že chlapi sa neobjímajú. Preto sa ho pýtajú, prečo sa objíma s chlapcami. Dnes, keď mu to otecko jedného kamaráta povedal, že objímajú sa baby a nie chlapi. Chlapi si len ťapnú. A moja reakcia? Žiadna. Nevedela som, čo mám na to povedať. Potom sa ma synček spýtal: "Maminka, neviem prečo mi ten kamarátov tatinko povedal, že sa nemáme objímať." Odpovedala som mu len to, že chlapci sa neobjímajú. Len tak ťapnú. Povedala som mu, že objímať môže mňa, tatinka, bračeka alebo členov rodiny. Veľmi smutne mi to hovoril. Nikto ho to neučil, aby ľudí objímal, robí to sám úplne spontánne. Myslím, že ak to tak cíti, že chce niekoho objať, tak nech ho objíme.
Nechcem, aby ho od seba deti odstrkovali, keď každého objíma. Ale nechcem mu to ani zakazovať, nechcem v ňom brzdiť jeho pocity.
My sa doma objímame stále, tak to odpozeral od nás. To znamená, že sa máme radi. Ja však cudzích neobjímam, skôr si držím odstup. Neobjímam sa ani s kamarátkami, ani s kamarátmi, ani s členmi našej rodiny. Vyobjímam len svoje deti a ich otecka. Keď som bola malá, my sme sa v rodine nikdy s nikým neobjímali. Keď mám teraz rodinu, každé objatie im s láskou veľmi rada venujem.
Kde je chyba?
Je to v poriadku, keď chce každého objímať?
Mám mu to zakázať a vysvetliť, že môže objímať len členov rodiny a dievčatká, ak im to nevadí?
Nechcem, aby sa syn zle cítil a zároveň nechcem, aby si všetci mysleli, že je divný. Objíma aj pani učiteľky v škôlke. Ostatné deti im podajú ruku, keď im dávajú kyticu ku dňu učiteľov. Môj drobec im podá kyticu a objíme a ešte povie, že ich ľúbi. Aj keď sa lúči, keď prídem pre neho a ide domov, tak skoro vždy objíme pani učiteľku a povie pekne, že ju ľúbi, pozdraví a ideme domov.
Je to zlé?
Je to divné?
Je to problém?
Neviem ako a či to mám vôbec riešiť.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
stretla som sa už s viacerými takýmito "kontaktnými" detičkami. U väčšiny toto správanie neskôr v školskom veku samé začínalo odoznievať a súviselo to s tým, že sa dostávali do ďalších vývinových štádií.
Čo však môžete synčeka učiť v tomto veku je pomenovať svoje emócie slovami a nie fyzicky. A to napr. pomocou hry či rôznych aj vymyslených rozprávok na túto tému.
Kľudne si zahrajte situácie so zvieratkami ako niekomu nie je príjemné, keď sa k nemu druhý priblíži. Spoločne prídete na to ako inak možno dotyčnému povedať napr. že chcem sa s tebou hrať, alebo páči sa mi tvoje autíčko.
V reálnych situáciách, keď sa to stane tiež môžete povedať napr. vidím, že ťa potešilo, že si stretol dievčatko. Nabudúce jej to môžeš povedať, že si rád, že sa s tebou zahrá a ona tomu lepšie pochopí.
Všetko však netreba robiť s nátlakom. Dieťa v tomto veku ešte rozhodne nechápe určitým morálnym pravidlám, iba si ich vytvára najmä podľa nás rodičov.
Prajem veľa šťastných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička