5 ročný syn nepočúva a musí mať posledné slovo. Je vinný aj môj priateľ, ktorý ho nemá rád?
Zodpovedané31. mar 2022
Dobrý deň,
som mamička dvoch deti. Jeden má rok a druhý bude mať 5 rokov. Menšieho mám s terajším priateľom a staršieho s ex.
Môj terajší priateľ začal staršieho nenávidieť. Z môjho pohľadu preto, lebo nie je jeho. Začal mu všetko zakazovať, všetko mu vadí. Vadí mu, keď je trošku hlučnejší.
Snažím sa mu vysvetliť, že to je dieťa a nie pes, že nebude počúvať na povel. Syn strašne začal nepočúvať a musí mať posledné slovo.
Myslíte, že to cíti a môže byt v tom vinník aj terajší priateľ?
Ja venujem malému toľko času koľko môžem. Taktiež sa musím venovať aj menšiemu a domácnosti.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
na dieťa samozrejme vplýva celá rodinná situácia. Dieťa vníma naše emócie, naše naladenie. Ak nemá uspokojené nejaké potreby, môže sa to následne odzrkadliť na jeho správaní aj takto nepriamo v rôznych podobách.
Harmonické spolunažívanie so vzájomným rešpektom ku všetkým členom je veľmi pre deti dôležité. Preto odporúčam sa tejto téme venovať s vašim partnerom. Pokiaľ sa neviete dohodnúť na výchovných otázkach, dohodnite sa aspoň na tom, že keď už niekto uplatnil nejakú výchovnú stratégiu mal by si ju aj dokončiť a druhý sa nebude do toho pliesť. Samozrejme len v tom prípade, keď nie je zraňujúca pre dieťa napr. nejaký fyzický trest.
Synčekovi to môžete popisovať v prípade, keď u vás bude žiadať iné riešenie situácie - hnevá sa na teba, pretože teraz asi nechce byť rušený, čo by sme s tým mohli urobiť? Môžeš sa ísť hrať na chvíľu do svojej izby, alebo môžeme ísť von? Je to pre teba v poriadku?
Vy u syna využívajte povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, že si nezabudol ani na detaily pri tejto kresbe ako oči, uši. Hovore mu, že ste rada, že ho máte. Toto je dôležité v predchádzaní nevhodného správania.
Dôležité je v tomto prípade aj využívanie rešpektujúcej komunikácie. V komunikácií by sa mali snažiť o vytvorenie partnerstva. Môžete si s ním spoločne vytvoriť nejaké pravidlá. To je veľmi dobrý začiatok spolupráce. Popíšte kľudne ako situáciu vidíte vy, čo cítite a spýtajte sa ho, čo by sme s tým mohli urobiť. Napríklad: Viem, že rád pozeráš televízor, avšak je ti nemôžem dovoliť pozerať televízor takú dlhú dobu. Čo by sme s tým mohli urobiť, aby sme boli obidvaja spokojní? Dohodneme si spolu nejaký čas.
Hranice mu zadávajte s prijatím jeho potrieb, pocitov. Tak vám bude ľahšie nápomocný. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí. Po zadaní hranice by mal syn dostať nejaké možnosti alebo navrhnite možnosti spolu ako v predošlom prípade otázkou čo by sme s tým mohli urobiť. Tým mu dávate pocítiť kontrolu nad situáciou, čo je pre neho veľmi dôležité.
Nebojte sa negatívnych emócií. Tie si jednoducho musí odžiť, aj keď sú pre vás oboch veľmi nepríjemné. Nebagatelizujte ich len ich pomenúvajte. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete.
V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička