5 ročný syn je negatívny a pesimistický. Ako máme reagovať?

Dobrý deň,

zdá sa, že synček má zrejme narušenú sebaúctu, pokrivený obraz o sebe. Buď si nejakú kritiku vzal osobne, za svoje, poprípade často odniekiaľ počúval, že nie je dosť dobrý, poprípade niečo čo si takto vyhodnotil, čo mu dávalo takýto odkaz.

Naozaj neviem, čo za tým môže byť keď píšete, že sa vám nezdá, že by u vás niečo také počúval. Avšak do hlavy dieťatka nevidíme, a s určitosťou nemôžeme povedať, čo uňho spôsobilo takéto myšlienky. Mohol niečo počuť niekde inde, popr. nejaká konkrétna udalosť naňho takto zapôsobila. Niekedy stačí málo, a ak je to intenzívne, odkaz pre dieťa je silný a negatívny, môže si to takto vyhodnotiť.

Vytvárajte mu prijatie a bezpečie. Veľa pracujte s emóciami - prijímajte ich, pomenujte, reflektujte. Aj keď povie, že robí všetko zle, skúste mu situáciu a emóiu zreflektovať.

Zdá sa ti, že si to nezaslúžiš. Myslíš si, že za to, že si sa nevycikal je niečo zlé. Zdá sa, že nie si spokojný s tým ako sa to stalo. Hovoríš, že si zaslúžiš trest. Niečo sa stalo.
Niekedy si niečo zažil a teraz máš pocit, že si nezaslúžiš byť pomojkaný.

Pomenovať čo ten pocit spôsobilo, prečo to takto cíti, odkiaľ to pochádza. Porozprávať sa o tom, opýtať sa čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie. Vysvetliť, že vy ho ľúbite, aj keď zvýšite hlas, aj keď sa vám niečo nepáči, že sa stáva, že sa niečo nepodarí, ale že to neznamená, že to je zle. Že on je pre vás vždy najdôležitejší.

K situáciám sa môžete vracať aj spätne, rozprávať sa o nich, rozoberať ich.
Nastavujte synovi láskavé hranice.
Prejavujte mu dôveru, nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať, pýtajte sa ho na názor. Dávajte mu na výber a jeho voľbu rešpektujte.
Oceňujte ho, skôr sa zamerajte na proces ako výsledok. Snažil si sa a podarilo sa ti to. Vidím ako sa sústredíš. Viem ako dlho si nad tým sedel. Nevzdal si sa. Skúšal si to a nakoniec si to zvládol.

Popisujte situáciu, podávajte informáciu. Skúste sa vyvarovať, kriku, trestom, kritike osoby. Nemusí sa vám páčiť nejaké správanie syna, ale mala by vedieť, že ho ako osobu prijímate, len jeho niektoré správanie nie. Komunikujte empaticky, syna si všímajte a dávajte mu to slovne najavo. Ukážte mu, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa oňho.

Aplikujte dohody, pravidlá, hranice.

Prejavujte mu lásku, aj fyzicky, sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.

Ak by sa vám zdala situácia rovnaká aj po čase, skúste sa poradiť so psychológom. Je dôležité, aby si dieťa verilo a malo zdravú sebaúctu.