Dobrý deň,
moja dcéra už v dvoch rokoch spávala sama v izbe a nebol žiaden problém. Keď mala tri roky, tak sa nám narodila druhá dcérka a odvtedy má problém spať sama v izbe.
Mladšia dcéra bude mať už dva roky a nič sa nezmenilo. Dokonca už spia spolu v jednej izbe obe, no staršia aj tak uprostred noci vždy príde za nami do spálne. Keď ju chceme zaniesť naspäť do jej postele, tak začne robiť scény, kričať, plakať Vraví, že sú tam duchovia a že sa bojí.
Dávali sme kvôli tomu i vysvätiť byt pre istotu. Keď tam zaspíme pri nej, tak spí do rána. Už si s tým nevieme rady. Najskôr sme mysleli, že je to žiarlivosť a potreba väčšej pozornosti, no v tom to zrejme nie je.
Aký máte nato názor?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem, že to môže byť pre vás náročné, že by ste sa radi vyspali celú noc bez prerušovania. Tiež rozmýšľate čo za tým môže byť.
Spánkové vzorce detí sa menia, tiež sa u nich objavujú rôzne strachy. U mnohých detí, ktoré už spávajú samé príde obdobie kedy znovu začnú chodiť za rodičmi. Môže to byť spôsobené aj narodením súrodenca, alebo aj tým, že sa u nich objaví nejaký nový strach, poprípade sa v noci zobudia a už nevedia zaspať samé. Príčin môže byť viacero.
Ak som správne pochopila, zrejme ju u seba v posteli nechať nechcete. To je v poriadku. Hľadajte teda cestu, ktorá bude pre obe strany prijateľná. Odprevadiť dcérku do postele, popr. s ňou chvíľu poležať. Zdá sa, že práve toto je pre ňu prijateľné, zrejme má takú potrebu blízkosti a bezpečia. Obzvlášť ak má strach. Môžete sa jej tiež spýtať čo by jej pomohlo. O tomto sa viete rozprávať aj na druhý deň. Vrátiť sa k situácii, popísať ju a rozprávať sa o tom, čo by jej v noci pomohlo pri zaspávaní. Hračka, svetielko, chvíľu s vami poležať.
Pracujte tiež so strachom. Pre dcérku je reálny, myslí vtedy len na to, niet sa teda čomu diviť, že chce byť pri rodičoch alebo s rodičmi, keďže vy pre ňu predstavujte bezpečie. Prijmite jej strach, pomenujte jej ho, emóciu. Odzrkadlite je to. Bude vedieť, že ste pri nej a snažíte sa jej rozumieť. Pýtajte sa čo by jej pomohlo.
Môžete sa jej na druhý deň spýtať čo by jej pomohlo, aby sa bála menej. Môžete si strach nakresliť, podupať ho, zničiť. Tiež strach striasť, vyskákať. Pozrieť všade po izbe, že tam nič nie je. Zavesiť nejaký "ochranný" obrázok, predmet. Niektorí si vyrábajú "sprej" na strašidlá, duchov. kreativite sa medze nekladú. Hľadajte, čo dcérka príjme.
Každopádne so strachom pracujte.
Poskytujte jej prijatie a bezpečie, pracujte s emóciami. Poskytujte jej ocenenie, fyzický kontakt, pozornosť, lásku. Oceňujete ju, prejavujte jej dôveru. Dajte jej na výber, nechajte ju o niečom rozhodnúť, a jej výber rešpektujte.
Uvidíte ako to pôjde, avšak vyskytuje sa to u mnohých detí a pokiaľ nemá nejaké iné problémy, nemyslím, že by malo ísť o niečo vážne. Ak by ste si všimli nejaké telesné prejavy, nepokoj, úzkosti, veľkú intenzitu strachu, aj iracionálneho, ak by ste mali pocit, že sa trápi v bežnom živote, obráťte sa na odborníka.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com