Dobrý deň,
mám 5,5 ročnú dcérku, ktorá všetko rieši plačom. Za všetko každý deň plače. Napríklad, ja vyfarbím kvetinku inak ako si predstavovala, začne plakať. Svetrík nechce biely ale ružový. Vstávame a ideme spať s plačom, pýta si vodu s revom, chce si kresliť - oznamuje mi to revom.
Veľa veci robí, rozpráva, je šikovná, múdra a pri tom hneď piští. Nemá na to dôvod, nie a nie povedať mi niečo normálne. Od 2 rokov začal taký ten detský vzdor a hovorili sme si, že však z toho vyrastie.
V lete bude mať 6 rokov a niekedy mám pocit, že to nikdy neprestane. Už aj učiteľka v škôlke povedala, že všetko rieši plačom..Opakujem jej nech sa ukľudní a normálne mi povie, čo sa jej nepáči a čo sa deje, že to vyriešime. Už ma unavuje tá jej takmer pravidelná reakcia - plač.
Máva aj svetlejšie obdobia a vôbec neplače. V poslednej dobe je plač žiaľ na dennej báze. Niekedy sa dokonca ráno zobudí rovno s revom, a to len oči otvorí a už je všetko zle, neľúbi nás a posiela nás preč. Pripadá mi, že je stále akoby nahnevaná, zlostná, všetko jej vadí. Nepomáha vysvetľovanie, ignorovanie ani jedna po zadku.
Niekedy chytí taký hystericky záchvat, že už naozaj neviem ako mám reagovať. Má o 3 roky mladšieho brata, ktorého ľúbi.
Môže to robiť zo žiarlivosti?
Celé roky si u mňa a ani u manžela plačom nevydobije to, čo chce. Takže prehnanou poslušnosťou nás voči nej to nebude. Celá rodina a aj známy sa už na nás pozerajú, že je príliš rozmaznaná a ja už tiež začínam mať pocit, že to tak je a niekde som spravila chybu.
Bola prvé vnúča z mojej a aj z manželovej strany, takže kým sa syn nenarodil, bola len ona princezná v celej rodine a každý len ju nosil na rukách.
Čo máme s ňou robiť a ako máme reagovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
možností je viacero. Môže byť veľmi citlivá povaha, popr. plače z nejakého dôvodu, k niečomu jej to pomáha, ale môže to byť aj niečo vážnejšie. Môže to byť problém v komunikácií, tiež to mohla od niekoho odpozorovať ako efektívny spôsob dosahovania vecí, môže to byť spojené aj s narodením súrodenca. Takto povedať veľmi ťažko.
Na dcérku treba reagovať empaticky, priznať jej pocity, jasne stanovovať hranice, ktoré sa budú dodržiavať.
Zdá sa, že jej plačlivosť trvá dlho a začína vám, aj jej, už ovplyvňovať každodenné fungovanie, preto by som vám odporúčala navštíviť psychológa, ktorý by vám pomohol pozrieť sa na to hlbšie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com