3,5 ročné sa nás začína hanbiť. Je to normálne?

Dobrý deň,

ťažko mi však na ňu odpovedať, keď nepoznám širší kontext.
Avšak zdá sa, že všetko ostatné je u vás v norme.

Pre deti, ktoré začali chodiť do škôlky je bežné, že chcú byť zrazu doma samé. Chcú si robiť po svojom, hrať sa ako chcú, bez toho, že by im do toho niekto rozprával. Čas osamote a ich izbička sú im vzácne, sú pre nich istotou, bezpečím.

Keď chce byť sám pri zaspávaní, možno prišiel do štádia osamostatňovania.

Pre každého je v istom období , v určitých situáciach príjemnejšie keď je sám. To sa týka aj toho hanbenia. Možno to ani nie je hanbenie. A možno áno.

Zrejme je to len obdobie, možno ho niečo spustilo. Otázka je, ako sa to prejavuje, či vás len posiela preč, alebo aj vykazuje nejaké emócie. Každopádne mu situáciu pomenujte, zvedomte. Zdá sa, že tu chceš byť sám. Vyzerá to, že nechceš, aby som to videla.

Môžete tiež skúsiť vyjadriť svoju potrebu, že by ste to videli radi a či by to zvládol keby ste tam boli, popr. za akých podmienok. Opisujte situáciu, možné pocity za tým skryté. Možno máš strach, že sa ti to nepodarí, a pod. Pracujte s tým, pátrajte.

Predpokladám, že ide len o obdobie, o normu, možno sa učí novým pocitom. Každopádne ho sledujte ho, vnímajte, reagujte citlivo na jeho potreby. Poskytujte empatiu, ukazujte mu, že sa mu snažíte rozumieť. Vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie.

Poznáte si syna najlepšie, viete aký je. Deti si prechádzajú rôznymi obdobiami. Ak budete intuitívne cítiť, že niečo nie je v poriadku, že má syn ťažkosti, že zažíva ťažké časy, že sa trápi, popr. zbadáte nejaké znepokojivé prejavy, komunikácia bude problematická, obráťte sa na odborníka.