3,5 ročná dcéra sa schováva pred návštevou. Ako ju máme posmeliť?

Dobrý deň,

dcéra bude mať 3,5 roka, nenavštevuje škôlku, som s ňou doma.

Je síce spoločenská, avšak je uzavretá. Má rada len tých ľudí, ktorých pozná. Ešte s dievčatami sa pohrá, ale tam to končí. Nemá rada návštevy, ktoré nepozná. Či to je pán, čo nám došiel nainštalovať televíziu alebo mužov kamarát. Nerobí to babkám, ani tetám a ani kamarátkam, ktoré dobre pozná. Iba nepoznaným ľuďom.

Keď zistí, že niekto prišiel, tak sa schová pod posteľ alebo stôl. Čučí tam kým neodídu. Vydrží tam aj hodinu.

Nenútim ju. Kľudne jej vysvetľujem, že sa kľudne môže hrať a nemusí ísť za nami ak nechce. Mrzí ma vidieť ju schovanú. Ak aj ostanem chvíľku s ňou v izbe a vytiahnem ju spod stola, tak akonáhle počuje, že sa hlasy priblížia, tak sa letí schovať.

Mám ju nechať tak, nech sa hrá v izbe, alebo nech sa schováva ak to tak potrebuje?

Mám ju prinútiť nech ide aspoň návštevu pozdraviť a potom sa môže hrať?

Prečo sa vlastne schováva?

Začala to robiť zo srandy, aby ju sme ju hľadali, ale viac ako polrok sa začala takto schovávať pred návštevou. Ak by ju návšteva náhodou prišla zavolať, tak začne kričať nech ju nechajú a rozplače sa.

Je strachopud, nestrašíme ju ničím. Nebojí sa. Skôr nechce, aby sa na ňu pozerali, videli ju a pod.

Nestrašíme ju, že ju niekto vezme alebo že to je zlý ujo a pod. Knižku, v ktorom bola jedna veta o vlkovi musela vyhodiť a týždeň mala z toho nočné budenie a strachy. A to bola iba veta ako Zajka zachránili sliepočky od vlka.

Je bojazlivá, ale určite sa teda nebojí ľudí, keď k nám prídu. Snažím sa to rešpektovať. Muž sa naposledy dosť nahneval, že odmietla vyjsť z izby a pozdraviť aspoň. Iba jej poznamenal, že to nie je slušné správanie. I keď dcérku chápem, nemá rada chlapčenské návštevy, celkovo chlapcov deti a ani mužov. Raz ju jeden nevychovaný chlapec pokúsal a odvtedy sa aj odmieta hrať s chlapcami. Akceptuje len kamarátov, ktorých má od narodenia a dievčatka. S nimi problém nemá. Príde na ihrisko, chytí za ruku a hrá sa bezproblémov. Ani na ulici nemá problém väčšinou pozdraviť a prihovoriť sa ľuďom.

Nedávno sme mali návštevu - kamarátku s dvomi synmi cca v jej veku. Odmietla ísť von. Akonáhle len začula, že by sa priblížili, utekala sa schovať. Po vyše hodine ju muž doniesol na rukách, ale tam to končilo. Schovávala sa aj tam.

Má dlhú adaptáciu na nových ľudí odmalička.

Ako jej môžeme pomôcť?

Ako ju osmeliť a povzbudiť?

Ďakujem