Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 27 ročného syna, s ktorým si neviem dať rady. Od skončenia školy nepracuje, nechce sa mu. Robí všetko pre to, aby nepracoval.
Hľadala som mu prácu, pracoval chvíľu so mnou. V práci videli, že je lenivý, že sa k robote nevie, alebo skôr nechce postaviť. Tak ho vyhodili. Chvíľu chodil na úrad práce, ale už nechodí ani tam.
Takto mu vznikajú dlhy. Najhoršie na tom je ten jeho postoj. Je mu všetko jedno, je mu jedno, že má dlhý, nezaujíma ho, že príde exekútor. Je mu jedno, že na domácnosť neprispieva ani cent a s manželom ho živíme. Nepracuje už roky a ani nemieni.
Nemá žiadnych kamarátov, nikdy nemal priateľku alebo sex, nikam nechodí. Celé dni je zavretý doma a hra počítačove hry alebo spí. Sem-tam poupratuje, keď mu prikážem, ale aj to mu je zaťažko a neurobí to hneď, ale odkladá to čo najdlhšie.
Nie je schopný fungovať samostatne, akoby u neho absentovala zodpovednosť. Sám nejde ani k lekárovi, nič nevybaví na úrade, ešte keď bol evidovaný na ÚP musela som mu zháňať potvrdenia, on na to kašľal.
V škole mu to išlo pomalšie, nie je hlúpy. Len potreboval viac času venovať sa učivu a preto chodil do špeciálnej triedy na ZŠ, potom vychodil normálnu učňovku. V deň skúšky ušiel z domu, vraj on nechce byť vyučený, že sa za to hanbí. Dostal našťastie náhradný termín skúšky a zvládol to.
Tie jeho hlúpe názory, až mi rozum stojí, že on robiť nebude, že radšej skape ako robiť na Slovensku za 500€. Keď sa mu snažím dohovoriť tak len mrmle a uškŕňa sa. Ani do očí nikomu nepozerá a hlavu na zvesenú dole s pozerá do zeme. Tiež je niekedy agresívny. Často nadáva. Nadával mne aj mojej mame.
Čo môžem robiť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ocitli ste sa v náročnej situácii a rozumiem, že ste z toho všetci naokolo frustrovaní, nahnevaní a premýšľate ako ďalej.
Pravdou je, že váš syn bude navždy vaším synom, avšak nie je to už dieťa. Je to dospelý muž, ktorý by mal za seba prevziať zodpovednosť. Vidím, že v mnohom sa snažíte prevziať zodpovednosť namiesto neho. Ak však spraví chybu, dôsledok by mal niesť on sám.
Myslím, že by ste si s ním mali sadnúť, povedať ako vidíte situáciu, ako sa v nej cítite a čo by ste potrebovali. Nastavte si nejaké pravidlá, hranice. A tie je dôležité udržať. Syn musí vedieť pokiaľ si až môže dovoliť zájsť, tiež čo sa od neho vyžaduje, aké sú jeho povinnosti keď žije s vami.
Zdá sa, že si zvykol na určitý štandard, na to, že nič nemusí. Aj keď nič nerobí, nakoniec je to vždy aj tak hotové. Do tohto veku nemusel prevziať žiadnu zodpovednosť, čítam, že ste takmer všetko vybavili za neho, napr. aj potvrdenia na úrad práce. Do určitého veku je zodpovednosťou rodiča naučiť dieťa hraniciam, zodpovednosti, kompetentnosti dieťaťa. Avšak to už teraz zrejme nepôjde.
Syn je dospelý a už je náročné na ňom niečo zmeniť obzvlášť ak on sám nechce. Ako rodičia, a majitelia nehnuteľnosti kde žijete by ste si aspoň z tejto pozície mali určiť nejaké pravidlá fungovania v domácnosti.
Môžete skúsiť nejaké ultimátum.
Za to, aby si našiel prácu je zodpovedný len syn sám.
Čo robiť v tejto náročnej situácii sa nedá povedať. Záleží od vás, od toho čo by ste radi dosiahli. Zdá sa mi, že aj vy potrebujete podporu, zistiť ako by ste to chceli, možno nabrať odvahu na nejaké riešenia.
Ako vravím, syna zrejme nezmeníte, musel by sám chcieť, mať nejakú motiváciu, zmeniť myslenie.
Čo môžete je zmeniť svoj prístup k nemu a poradiť sa s niekým ako to spraviť tak, aby to dopadlo podľa vašich predstáv.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com