26 mesačný syn nechce chodiť na návštevy. Ako mám reagovať?

Dobrý deň,

ďakujem za otázku.
Nerada by som písala konkrétny návod, nakoľko stratégiu by bolo treba našiť priamo na dieťa.

Synček je zrejme citlivý, bojí sa viacerých vecí. Je senzitívnejší, nemá rád zmeny. Zdá sa, že má sklony k úzkostnejším stavom. Treba s jeho strachmi pracovať. Prvý krok je strach mu priznať, pomenovať, prijať ho. Určite ho netreba presviedčať, že nie je čoho sa báť, nesnažte sa strach poprieť, zastaviť. Preňho je ten strach reálny.

Veľa záleží na tom aké prejavy ten strach sprevádzajú. Nakoľko sú silné a intenzívne. Ak sú prisilné, zrejme by som zvážila či ho tomu vystavovať. Ak sú reakcie primerané, učí sa podľa vám sociálnym situáciám, je skôr opatrný, pracujte s tým, avšak nenúťte ho. Nastavujte rozumne hranice. Napr. na návšteve sa skúste dohodnúť, že na chvíľu dnu a potom von. Hľadajte spoločnú cestu. Dôverujte synovi a dajte niekedy aj na jeho rozhodnutie, vrámci jeho veku.

Veľa sa rozprávajte, pracujte so strachom. Pýtajte sa čo by mu v tej chvíli pomohlo, či mu nejako viete pomôcť vy. Rozprávajte sa o tých situáciách aj spätne, nech vám pomenuje ako sa cítil, kde v tele to cítil, čo by mu pomohlo. Neviem akú úroveň reči má, ak veľa nerozpráva, dávajte mu možnosti, pýtajte sa, aby nemusel veľa odpovedať.

Poskytujte mu prijatie, aj bezpečie, empatiu, pracujte s emóciami. Adekvátne reagujte na jeho signály a potreby. Poznáte ho, dajte aj na intuíciu. Myslím, že cítite či sú jeho reakcie primerané, alebo sa vám zdajú príliš.
Môže ísť o obdobie, u detí sa striedajú rôzne strachy. Avšak môže ísť aj o niečo viac. Sledujte ho, ak bude treba, pátrajte po príčine, aj s odborníkom. Netreba niečo zanedbať.