21 mesačný syn hádže veci na zem a máva výbuchy hnevu. Ako máme správne reagovať?

Dobrý deň,

úplne vám rozumiem, že situácie s vašim synčekom sú pre vás veľmi nepríjemné. Niekedy by ste už asi najradšej niekam pred touto situáciou ušli. Dôležité je, že sa snažíte hľadať k synovi správnu cestu, pretože bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou.

Čo je dôležité si ako prvé uvedomiť je to, prečo je u syna takéto správanie viditeľné. Syn je aktuále v období vzdoru. Syn si skúša svoje hranice a svoju vôľu a objavuje samého seba. Chce teda vedieť, čo sa stane keď niečo urobím, ako ovplyvním situáciu. Jeho správanie ešte rozhodne nie je zlomyseľlné aj keď sa vám to tak zdá. Nevie si predstaviť v mysli dopredu, že keď urobím toto tak tým sa moji rodičia budú cítiť zle. Koná impulzívne a robí činnosti, ktoré ho fascinujú.

Niektoré deti majú toto obdobie výraznejšie s množstvom prejavov, niektoré menej. Toto správanie v taktomto veku sa dá ešte považovať za bežné avšak malo by postupne odoznievať aj tým, že budete na syna správane reagovať. Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší. Následne aj jeho vôľa je potom neoblomná, preto práca s nimi na zmene je trochu ťažšia.

Najviac mu pomôžete tak, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké. Synove správanie vás dostáva určite do stresu a vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Rozhodne v prípade dieťaťa radšej na chvíľu utečte (odíďte do inej miestnosti) ako keby ste mali reagovať agresívne.

Skúste získať čas na upokojenie aj tým, že sa nadýchnete a situáciu popíšete. Následne premýšľajte čo chcete syna naučiť. Vidím, že ti kreslenie robí radosť, ale zem nie je na kreslenie, môžeš kresliť na... teraz chcem aby si to upratal.

Myslite vždy na to, že každá búrka (výbuch emócií) je vždy len dočasná. Základom je nenechať sa do tejto búrky vtiahnuť tým, že mu nakoniec niečo povolíte alebo, že ešte pridáte hroby a blesky tým, že budete kričať. Nie je paradox, že niekdy chceme od detí, aby boli ticho pritom sami reagujeme presne opačne?

Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslíte na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak nemôžete z nej povoliť.

Ak si za hranicou nestojíte, tak dieťa bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to aj tak nesplníme. Napr. Poviete mu, že mu nejakú vec zoberiete keď neprestane a nakoniec sa to ajtak nestane a vec mu necháte, pretože rezignuteje.

Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť synovi príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu.

Napríklad: Áno, ja ti rozumiem, že sa ti páči, keď tu môžeš behať. Prosím ťa, ale teraz ostaň pri mne. Môžeš behať po dvore, keď prídeme domov, alebo môžeš behať na ihrisku cestou z obchodu.

Samozrejme, že dieťa vás pravdepodobne neposlúchne na prvýkrát a budete to musieť viackrát zopakovať. Tak isto môžu nastať aj situácie, kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič. Len ho z tej situácie dostať von. Napr. odniekiaľ odísť. Je to v poriadku. Nikto z vás nezlyhal a následne si to môžete v pokoji rozobrať.

Existuje také pravidlo 3x a dosť. To znamená, že ak už po troch pokusoch zdania hranice nevidíte efekt, môžete zvoliť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie. Napríklad logický dôsledok hádzania vecí je zobrať mu ich na nejaký čas.

Negatívne emócie pravdepodobne budú. Nebojte sa ich tie si jednoducho musí odžiť. I napriek tomu, že sú pre vás obidvoch veľmi nepríjemné, musí sa naučiť sebakontrole a záchvat zlosti je pre neho na to, aby sa frustrácia vypustila. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete. Na svojej hranici si musíte stáť. Postarajte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne. Takto reagujte aj v prípade hodenia o zem, len dbajte pri tom na zvýšenú bezpečnosť a vyčkajte kým hnev prejde.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Alebo: Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.

Ak máte na syna nejakú požiadavku snažte sa, aby bola jasná a zrozumiteľná s láskavým tónom a skôr pozitívne vyjadrená. Napr. Prosím ťa, ostaň pri mne. Negatívne formulácie ako nechoď tam sú pre deti v tomto veku ešte ťažšie pochopiteľné. Stále si stojte za svojim a vyjadrujte svoju požiadavku, alebo opakujte hranicu.

To, že si neustále vyžaduje vašu blízkosť je síce vyčerpávajúce, ale pomerne časté a raz vám to možno aj bude chýbať. 🙂 V prípade ak potrebujete niečo urobiť môžete syna dopredu na to pripraviť. Teraz si umyjem zuby a následne sa ti môžem venovať. Na začiatok takto skúšajte činnosti napr na tie 2 min., neskôr aj na viac. Skúste aj nejako kreatívne synčeka zabaviť napr. umývajte si zúbky spolu a pod. Takto ľahšie prinútite syna počkať aj keď rozhodne nie vždy sa to podarí.

V tomto prípade nepočúvajte rady ako nechaj ho vyplakať, nevšímaj si ho, musí si zvyknúť. Toto vášmu synovi nepomôže. No však aj vy máte nejaké potreby a to vaše dieťa musí postupne začať akceptovať.

Ak ste sa rozhodli, že teraz potrebujete niečo urobiť na chvíľku sama neupustite už od toho. Opakujte si svoju požiadavku tak, že si k nemu čupnete pozerajte mu pritom do očí a opakujte keď si umyjem zuby potom sa ti budem venovať. Môžete mu dať aj nejaké možnosti - teraz si môžeš zatiaľ... To znamená, že nenecháte ho tak, ale porozumiete mu ako sa cíti no zároveň pokračujete vo svojej činnosti do konca.

Oceňujte ho stále zato, keď bez vás chvíľku vydrží pri nejakej aktivite. Maminka je na teba hrdá ako pekne sa hráš s autíčkom sám.

Ešte čo vám môže pomôcť zvládať synove správanie je premýšľanie, kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza.
Napr. pomocou týchto otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Toto vám pomôže hľadať príčinu a preventívne zamedziť takýmto situáciám. Samozrejme, čo vždy nie je možné. Napríklad v probléme s umývaním zubov skúste pri tom robiť aj nejakú zábavnú činnosť, spievanie, tancovanie a pod.

Buďte čo najviac kreatívna napríklad hrajte hru na to, kto sa prvý nachystá do vane, alebo kto sa prvý vyzlečie. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

Ďalej čo je dôležité u syna treba podporovať jeho sebavedomie. Konflikty sa budú objavovať omnoho menej, keď budete svojmu synovi načúvať, poskytnete mu bezpečie a lásku. Napr. nejaký čas zo dňa si na neho vyčleníte a budete robiť to čo chce on s výnimkou pozerania TV.

Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní napr. vtedy keď sa vydrží chvíľu hrat vo vašej neprítomnosti. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu s kamarátom hráte. Hovore mu, že ste rada, že ho máte.

Dôležité je poznamenať, že toto správanie by sa malo so stúpajúcim vekom redukovať. V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.

Prajem veľa zdaru.