Dobrý deň,
syn má 20 mesiacov a už nejaký ten čas sa k nemu nemôže skoro nikto priblížiť. Dokonca ani pozrieť a už vôbec nie ozvať. V momente sa na mňa začne škriabať a plakať. Nejde len o cudzích ľudí. Dokonca aj rodinu, ktorú vidí častejšie. Keď prídu na návštevu, tak hrozne plače a chce újsť.
Prejde ho to zhruba po 45 minútach. Potom pomaly nadväzuje kontakt, teda aspoň očný. No nechce, aby sa ho dotýkali. Horšie je, keď máme ísť niekam na vyšetrenie k lekárovi. Je to jedna veľká katastrofa. Vrieska a plače nie preto, že by ho to bolelo, ale kvôli ľuďom ktorých nepozná.
A máme problém napr. aj s topánkami. Keď mu chceme kúpiť nové a vyskúšať, tak strašne plače. Keď mu ich doma obujem, tak má strach postaviť sa na nohy. V poslednom čase si začal dosť často búchať hlavičku bez ohľadu na citové rozpoloženie. Hrá sa, zrazu vstane a má potrebu udrieť hlavičkou. Keď sa mu v tom snažím zabrániť, tak robí všetko preto, aby tak mohol urobiť. No zároveň nevie akou silou udrieť, aby si neublížil. Často udrie dosť silno a následne plače.
Ako tomu všetkému zabrániť a ako sa k tomu postaviť?
Ďakujem
Dobrý deň,
emócie vášho dieťatka vyzerajú byť dosť silné. Preto verím, že niekedy sa musíte cítiť frustrovaná a neviete si dať rady.
Na podobnú otázku o strachu z ľudí som už odpovedala.
Skúste nájsť inšpiráciu tam:
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
Čo sa týka búchania hlavičky, tak často takouto fyzickou aktivitou deti odbúravajú nahromadené napätie. Deti v tomto veku ešte slovne nevedia dobre vyjadrovať svoje pocity a tak to dajú vonku nejakou fyzickou činnosťou. Čo vám môže preto pomôcť zvládať synove správanie je premýšľanie, kedy k takýmto prejavom najčastejšie dochádza.
Napr. pomocou týchto otázok:
Toto vám pomôže hľadať príčinu a preventívne zamedziť takýmto situáciám. Samozrejme, čo vždy nie je možné. Skúste mu ponúknuť iné alternatívy ako odbúrať napätie ak by o to išlo. Pomenujte mu emóciu, zadajte hranicu. Napríklad potrebuješ si teraz do niečoho buchnúť. Ja ti nedovolím búchať si hlavu, pretože si môžeš ublížiť. Ak nestíhate, jednoducho ho zastavte slovkom STOP. Ak chceš buchnúť, tu máš vankúš, alebo buchni si do matraca.
Pokiaľ by sa vám to však zdalo úplne bez nejakej príčiny a reakcie by boli skôr stereotypné, vyhľadajte odborníka. Tak isto vnímajte synčeka komplexnejšie a ak by sa vám nedarilo výchovu zvládať nechajte si od niekoho poradiť.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička