Dobrý deň,
syn má 2 roky a 3 mesiace. Po druhých narodeninách sme ho odplienkovali. Na nočník nechcel chodiť, takže rovno na WC s redukciou. Nebolo to veľmi náročné, pretože sme ho predtým občas posádzali, aby sa s tým oboznámil. Odplienkovanie trvalo vyše týždňa. Potom sa začal pýtať sám, ale museli sme aj pripomínať, lebo držal. Držal, keď sa hral.
Po 3 týždňoch od začatia sa začal sám pýtať na záchod na cikanie aj kakanie bez toho, aby sme mu museli pripomínať alebo sa ho pýtať. Po mesiaci a pár dňoch sa mu začali občas stávať nehody. Zriedka, ale začali. Nehrešili sme ho. Povedali sme len, že nevadí prezlečieme a nabudúce už pôjdeme na záchod.
Potom sa vykakal na gauč, dal si dole gate a vykakal sa. To sme povedali, že to sa nerobí, že prečo sa nepýtal na záchod. Nabudúce, keď sa mu bude chcieť kakať, alebo cikať, tak nám príde povedať. Potom skoro 2 mesiace super, stále sa pýtal na obe potreby. Keď sa mu chce, hovorí "meeee" už od začiatku - tak to nazval. Nevieme prečo. My hovoríme cikať, kakať. Až nedávno začal na kakanie hovoriť "čľup, čľup" - hoci kakať vie povedať. Cikanie je stále "mée".
Čo sa obedného spánku týka, je to ako na hojdačke. Od roku a pol spáva sám vo svojej izbe cez deň a aj v noci. Aj ten presun bol dosť jednoduchý. Žiadne problémy, samozrejme vie, že keď trošku zamrnčí alebo zakričí na nás, hneď tam muž alebo ja bežíme. Zaspáva sám od 6 mesiacov. Cumlík nemal, nechcel ho, takže uspávaný bol na mlieku.
Vždy sme mu dali mliečko a v postieľke si vypil fľašku, prevalil sa na bok a vždy zaspal. Do roka a cca 3 mesiace spával úplne ukážkovo, bol práveže úplný spachtoš, ktorý cez obedný spánok spal od 2 do 4 hodín. Zrazu prišiel zlom a stalo sa že nezaspal, vyvádzal v posteli (vtedy ešte spával v detskej postieľke pri nás v spálni), tak som si ku nemu ľahla a zaspal do 20 minút. Toto trvalo asi týždeň. Potom už to nezaberalo, vyvádzal tam ešte viac. Skákal, jašil sa, vyprával, s rukami sa hral a nezaspal Od vtedy je to tak, že má také krátke obdobia, kedy zaspí hneď (mlieko dávame stále), alebo zaspí až o hodinu a pol.
Teraz má dni, kedy nespí cez obed. Ja som skúšala už pri ňom v izbe ležať, sedieť tam, nechať ho tam alebo chodiť ho pozerať, upozorňovať ho, nech si ľahne a zavrie očká. Doobeda ideme von na ihrisko, na prechádzku, ani to ho neunaví, aby zaspal. Jediné čo ho unavilo, bol bazén v lete. Aj keď sme doma, že sa hráme, pozeráme rozprávku ani vtedy nezaspí.
Čo sa týka nočného spánku, nie je problém, to zaspí za chvíľku alebo hneď. Do postele sa cez deň aj večer teší. Ráno vstáva 6:45 niekedy 7:30, na obedný spánok ho dávam o 12:30-13:00 do postele. Čakám do 14:00-14:30 či zaspí. Keď nezaspí vôbec, ide večer spať o 18:30-19:00, zaspí hneď, spí až do rána do času ako som písala, že sa ráno zobúdza. Keď zaspí hneď, spí do cca 3 tej, večer ide o 20:00-20:30 späť. A keď zaspí až o 14:00 alebo do 14:30, tak spí do 16:00-16:30 a ide späť večer o 21:00-21:30.
Rozmýšľala som, že vynecháme denný spánok teda a bude chodiť spávať večer skôr. Lenže príde hodina od 16:00 a už začne byť nervóznejší, umrnčanejší a občas sa aj pociká. Takže si myslím, že potrebuje ešte denný spánok. A vidno to aj na ňom, že má oči unavené. A čo je najväčší problém, teraz vo veku 2 roky a 3 mesiace začal robiť to, že sa málokedy vypýta na WC kakať. Ide sa schovať a dá to do nohavíc. Ide si rukami do nich a hrá sa s tým, pochytá kadečo všetko špinavé. Alebo si dá dole gate a vykaká sa nám do postele a znovu to chytá. A vo svojej posteli, keď má cez deň spať, vtedy to spravil už asi 8 razy. Na obedný spánok aj v noci ešte nosí plienku. Vykakal sa do plienky a potom si tam šiel rukou a ponatieral si brucho tyčky na posteli, vankúš paplón od toho. Alebo si dal dole plienku a vykakal sa do postele a znova sa s tým hral a všetko ponatieral. Už sme mu to vysvetľovali, aj sme zvýšili hlas a raz sme aj po riti dali. Ale aj tak, nič z toho nepomohlo.
Keď sa mu chcelo predtým cikať alebo kakať kričal z postele na nás "meeee", tak hneď sme prišli ja alebo muž a dali sme ho. A zrazu toto. Teraz tam musím každú chvíľu prísť a pozrieť či to zasa nespravil. Alebo sa ho pýtať či ideme kakať. Väčšinou ale povie nie a potom spraví do plienky a stihnem včas prísť, lebo by zase všetko ponatieral a hral sa s tým. Občas povie "čľup, čľup", že chce, tak ideme. Neviem či to robí preto, lebo ho to zaujíma čo to je, čo sa s tým dá robiť že, skúša, alebo je to spôsob ako sa dostane z postele, lebo vie, že keď to spraví, musím ho vybrať, osprchovať, všetko dať prať a navliecť nové.
Nevieme si to vysvetliť, že mu to nie je nechutné chytať to, nie to ešte sa s tým hrať. A keď sedí a kaká na záchode aj tam si ide stále chytá zadok, stolicu stláča medzi prstami. Napomínanie, vysvetľovanie vôbec nefunguje. Kakať chce po tme a musíme byť buď chrbtom alebo mať zakryté oči. Niekedy nás pošle za dvere, ale to sa bojíme, že si zas rukou pôjde na zadok.
Čo by to mohlo spôsobovať?
Sme zúfalí, že prečo to začal robiť.
Ďakujem
Dobrý deň,
v tejto situácii ťažko posúdiť, čo by to mohlo spôsobovať. Kľudne to môže byť len určitá prechodná zvedavosť dieťaťa, ale môže to značiť aj určité vnútorné napätie u dieťaťa, s ktorým sa touto nevhodnou formou chce vysporiadať. Rozhodne by som potrebovala viac informácií a dopytovania.
Čo vám v tejto situácii môžem odporučiť, je všímať si dieťa, naladiť sa na jeho potreby. Skúste porozmýšľať, kedy sa to vyskytuje najčastejšie, či nie je dieťa predtým nejako rozrušené, či niečo nezažilo a podobne.
Využívajte u syna povzbudenia a ocenenia za jeho pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: "Som na teba hrdá, ako pekne sa teraz spolu s kamarátom hráte." Hovorte mu, že ste rada, že ho máte.
Dôležité je synovi načúvať, poskytnúť mu bezpečie a lásku. Napr., nejaký čas zo dňa si na neho vyčleníte a budete robiť to, čo chce on, s výnimkou pozerania TV. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií, buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.
Pripravte sa psychicky na to, že možno toto obdobie bude pre vás náročné. Snažte sa nájsť aj čas pre seba a učiť sa zvládať aj svoje vlastné emócie. Tým svojmu dieťaťu rozhodne pomôžete.
Pokiaľ by toto správanie pretrvávalo, vyhľadajte odborníka.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička