2,5 ročný syn je neskutočne živý. Ako mu pomôcť?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 2,5 ročného syna, ktorý je vyslovene živý a divý. Od malička prejavoval známky živosti, vyššej aktivity. Myslela som, že sa to časom bude zlepšovať. Ale nie.
Presťahovali sme sa do bytu. Obíja nám rohy múrov. Doslova so všetkým všade a po všetkom búcha. Po skrinkách, po zemi, po nábytku, stenách s drevenými hračkami, s autíčkami, s hračkami, kuchynskými potrebami.
Začal biť svoju sesternicu a to doteraz nerobil. Vyrastajú skoro každý deň spolu. Pritom nemá dôvod, sledujeme ho. Kričí na nás, provokuje, háda sa.
Ak s ním chcem rozvíjať nejakú aktivitu, kreslenie, maľovanie začne pekne, ale ak mu nedám napríklad kelínok s vodou (pretože viem, že ho chce len vyliať), tak robí strašný cirkus. Aktivitu ani nedokončíme.
Vrieska po celom byte, skáče po gauči, bojím sa aby si pri skákaní neublížil. Stačí zle šľapnutie a je v stolíku, na zemi.
Nedávno nám rozbil televízor. Buchol do neho s hračkou. Neskôr sa vycikal na stenu.
Nechápem jeho správanie. Všetko vylieva, ničí a smeje sa mi pri tom do tváre. Vysvetľovali aj vysvetľujeme mu dookola ako sa správať, čo robiť. Nepomáha. Už dostal aj na zadok. Trochu ho to zamrzí, ale urobí to o chvíľu znova.
Ľúbime ho. Mojkáme sa s ním, venujeme sa mu, aj keď máme doma teraz malé bábätko. Toho zasa aj on mojká a správa sa k nemu primerane ako žiarlivý ale aj dobrý brat.
Jeho správanie je trošku teraz zhoršené aj tým, že sme o jedného viac, ale taký živý bol ešte pred otehotnením. S manželom ho už nezvládame. Inák je to šikovný chlapček. Krásne rozpráva, vie sa s nami aj pekne pohrať, opakuje pesničky, používa nočník. Ale týchto chvíľ je málo.
Ako nám všetkým pomôcť?
Nad ADHD ani nerozmýšľam, keďže vie pri aktivite stráviť aj dlhší čas, ak ho zaujala. Miluje napríklad lego, drevený vláčik s koľajnicami.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
vo všeobecnosti platí, že ak niečo nefunguje, treba to skúsiť inak.
Synčekovi treba nastavovať hranice. Zdá sa, že v tom nemá jasno. Keď dieťa nemá jasne stanovené hranice, nevie čo môže a čo nie, má z toho chaos v hlave. Pre dieťa hranice znamenajú bezpečie.
Určite je to umocnená aj narodením súrodenca. Možno "bojuje" o pozornosť, má potrebu pozornosti.
Čo sa týka hraníc, vo všeobecnosti sa nastavujú v troch krokoch.
1. Opis situácie, popísanie toho, čo sa deje, neželaného správania.
Jazdíš autíčkom po stene.
2. Nastavenie hranice, limitu.
Stena ale nie je a jazdenie.
3. Ponúknutie alternatívy.
Môžeš jazdiť po zemi/posteli atď. (čokoľvek čo je pre vás prijateľné).
Treba dbať na dodržiavanie tých hraníc. Keď tak fyzicky zabrániť, ak by sa malo niečo poškodiť, popr. by hrozilo ublíženie úraz. Zmena nenastane zo dňa na deň, ale konzistentným, trpezlivým a vnímavým prístupom sa to dá dosiahnuť. Trestať vôbec neodporúčam.
V súvislosti s narodením súrodenca skúste, aby syn pociťoval čo najmenšiu zmenu, trávte s ním čas, ubezpečujte ho, uisťujte. Porozmýšľajte, že ako by ste k nemu pristupovali keby bol sám a skúste, aby to v čo najväčšej miere tak cítil. Spravte z neho pomocníka, oceňte ho.
Ak by sa vám nedarilo, poraďte sa s odborníkom ako správne nastaviť komunikáciu, popr. môžete pátrať po inej príčine.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com