2,5 ročný syn bije deti na ihrisku. Ako tomu zabránim?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám 2,5 ročného syna, ktoré bije deti na ihrisku. Uvediem príklad. Hrá sa v pierku a vedľa má položené auto. Príde nejaké dieťa a chce si ho zobrať. V tom syn vyletí, chmatne auto, kričí, že je to jeho auto a potom dieťa buchne.
Ako tomu zabrániť?
Syn skáče na ihrisku do piesku, tlačí sa, chce byť všade prvý. A pritom buchne druhé dieťa.
Keď sa na hojdacom koníkovi hojdá dieťa, tak ho začne stadiaľ zhadzovať a ťahať dolu, lebo on tam chce ísť. Nakoniec to dieťa udrie.
Robí to takto každý deň. Som z toho zúfalá a mamičky na mňa zazerajú. Kamarátka prestala s nami chodiť von, lebo neustále otĺkal jej dcéru, ktorá je o rok staršia. Takto zle sa chová asi dva mesiace. Predtým to robil asi raz deň. Bojím sa, že ho od septembra vylúčia z jasličiek.
Ako mám zmeniť synove správanie?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
syn sa učí, skúša. Testuje hranice a zároveň zisťuje ako funguje svet, čo je jeho, iných detí, ako sa dosahujú veci atď.
Mnoho detí si prejde fázou búchania druhých.
Synovi treba nastaviť hranicu. Ak treba, dajte fyzickú hranicu. Chyťte mu rúčku, postavte sa medzi neho a dieťa, ktoré chce udrieť.
Ak máte čas, zreflektujte, opíšte či vidíte, aby si syn uvedomil celú situáciu. Chceš chlapčeka udrieť. Zľakol si sa/nahneval, že ti vezme auto a tak ho chceš udrieť/udrel si ho. Chcel si byť na šmykľavke prvý a tak si dievčatko udrel.
Dajte hranicu. Ľudia ale nie sú na udieranie.
A skúste ponúknuť alternatívu. Môžeš udrieť do piesku, do lopty.
Tieto 3 kroky by malo obsahovať zadávanie hranice.
Zároveň to vyžaduje veľa trpezlivosti a vysvetľovania. Obzvlášť keď viete, že sa takéto deje často, treba mu dať síce voľnosť, ale zároveň ho sledovať. Dobre je tiež potom pristúpiť k zranenému dieťaťu a povedať prepáč. Aby synček videl ako sa zachovať aj potom.
Dôležité je tu upozorniť, že svoje veci, ak nechce, by sme ho nemali nútiť požičať.
Na ihrisku je to iné.
Tiež, ak syn začne potom zúriť, hnevať sa, tak pracujte s emóciami. Zrkadlite ich, uznajte.
Prijímajte synovo správanie. Netrestajte ho, treba mu byť sprievodcom, navádzať ho na to správne, žiadúce správanie. Ukázať mu ako na to, naučiť ho presmerovať energiu inak, zvládnuť emóciu inými stratégiami.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com