Dobrý deň,
moje dcérka mala pred dvomi týždňami 18 rokov. Už bývala s priateľom kúsok od nás, ale ten sa s ňou rozišiel. Dcérka to ťažko znášala. Dva dni na to sa mi priznala, že bral drogy. To, čo zažívala, tak to bolo peklo.
Pár dní neskôr mi jej bývalý priateľ napísal, že moja dcéra je v tom tak isto a stretáva sa s ľuďmi, s akými by sa stretávať nemala. Keď som ju konfrontovala, zablokovala ma a odišla na pár dní. Bolo to hrozné. Vyčítala mi ako som jej nemohla veriť.
Keď prišla domov, tak mala v sebe trávu. Som v šoku.
Začíname k sebe hľadať cestu, ale moja dôvera k nej už nie je. Bojím sa, že je v tom, ale ona pomoc odmieta. Vraj sa nemáme báť. Že vie aké to je peklo a že ona by do toho nešla. K drogám sa dostali cez spolužiačku, ktorej neraz zachránila život.
Dcéra si ide svoje, vraj tráva nie je taká zlá. A keď chcem, tak nebude ani v tom lietať.
Ja už dva týždne nespím, nejem, len plačem.
Ako mám toto psychicky zvládnuť?
Ja som si nič nevšimla a to mi dáva dcéra za vinu.
Ako jej mám pomôcť, keď odborníka odmieta?
Ako dieťa sa pokúsila o samovraždu. Preto viem, že je psychicky zlomená.
Ďakujem
Dobrý deň,
situácia, v ktorej ste sa ocitli je náročná a nepríjemná, musíte sa cítiť bezradná.
Takáto vážna téma sa pravdepodobne nevyrieši jednorazovo cez túto platformu. Odporúčam aby ste si vyhľadali odborníka pre seba, ktorý by vás mohol naviesť na správnu komunikáciu s vašim dieťaťom. Nakoľko predpokladám, že s dcérkou máte nejakým spôsobom narušený vzťah je dôležité si spracovať túto skutočnosť aby ste jej mohli byť oporou.
Skúste nakontaktovať nejaké centrum, odborníka, ktorý sa venuje závislostiam a skúste sa poradiť aspoň telefonicky, popr. aj osobne, čo by sa dalo robiť, možno aj čo by pomohlo vám.
Ak dcéra sama nebude chcieť pomoc, nikto to za ňu nespraví. Neexistuje spôsob ako ju k odborníkovi dostať na silu. Musela by ohrozovať seba, okolie a pod.
Vy by ste mali byť pre dcérku teraz bezpečným prístavom. Musíte jej dávať najavo lásku a byť pre ňu akoby sprievodcom v týchto ťažkých časoch.
V prvom rade teraz potrebuje od vás porozumenie a pochopenie, nie nejaké výčitky.
Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ju vypočujete.
Rozhovor môžete začať napríklad: Mrzí ma, že zažívaš ťažké obdobie a ja som si to nevšimla. Nevedela som o tom. Som tu teraz pre teba kedykoľvek, keď budeš potrebovať. Dávajte jej najavo, že nie je v tom sama a že vám na nej záleží.
Do riešenia situácie ju skúste zapojiť. Opýtajte sa jej čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Skúste jej dať aj nejaké návrhy. Môže to byť aj online poradňa napr. IPčko kde môže písať anonymne keď bude potrebovať. Na tento štýl mladí pristúpia skôr.
Snažte sa o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze. Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada.
Hľadajte príležitosti k malým rozhovorom vždy, keď to bude možné. Napríklad vtedy, keď pozeráte film, cestou v aute a podobne.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička