Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom nášho rodinného problému. Pred pár mesiacmi sa 16-ročná dcérka pokúsila o samovraždu kvôli chlapcovi. Bol to pre všetkých a hlavne pre mňa šok.
Otec absentuje pri výchove a sme veľmi prepojené. Bola to rana do života. Nechalo to vo mne následky a začal sa vo mne meniť aj postoj k životu. Začala som prehodnocovať svoje priority. Vždy som pri mojich deťoch stála a aj budem. Celá moja výchova spadla ako domček z karát a pýtam sa prečo.
Dcéra bude chodiť k psychologčke.
Ako inak jej mám ešte pomôcť?
Bojím sa ju nechávať doma bez dozoru.
Ako jej mám znovu dôverovať?
Nedávam jej pocítiť, že čo sa stalo. Neviem ako ďalej.
Ďakujem
Dobrý deň,
vyhľadajte si odborníka pre seba, ktorý by vás mohol naviesť na správnu komunikáciu s vašim dieťaťom dlhodobejšou spoluprácou.
Vy musíte byť pre dcérku teraz bezpečným prístavom. Musíte jej dávať najavo lásku a byť pre ňu akoby sprievodcom v týchto ťažkých časoch.
V prvom rade teraz potrebuje od vás porozumenie a pochopenie, nie nejaké výčitky a bagatelizovanie celej situácie.
Viac ako na konkrétnych slovách záleží na tom, aby dieťa pri rozhovore cítilo bezpečne, prijaté, milované, vypočuté a podporené.
Je dôležité uistiť dieťa o tom, že ak nechce rozprávať o svojom prežívaní práve teraz, ste tu pre ňu kedykoľvek, keď to bude potrebovať a radi ju vypočujete. Rozhovor môžete začať napríklad: Mrzí ma, že zažívaš ťažké obdobie a ja som si to nevšimla. Nevedela som o tom. Som tu teraz pre teba kedykoľvek, keď budeš potrebovať. Dávajte jej najavo, že nie je v tom sama a že vám na nej záleží.
Pokiaľ sa Vám dieťa rozhodne zdôveriť, tak je to obrovským prejavom dôvery, vďaka ktorému môžete spoločne hľadať ďalšie riešenia, plánovať kroky k obnove duševnej pohody a bezpečia.
Do riešenia situácie ju skúste zapojiť. Opýtajte sa jej čo by jej pomohlo, aby sa cítila lepšie. Skúste jej dať aj nejaké návrhy. Môže to byť psychológ, psychiater, ale aj online poradňa napr. IPčko kde môže písať anonymne. Na tento štýl mladí pristúpia skôr.
Snažte sa o nejaké pozitívne spoločné aktivity. To predovšetkým znamená tráviť s ňou čas iba vy a ona na pravidelnej báze. Vykonávajte spolu to, čo si ona želá, čo má rada.
Hľadajte príležitosti k malým rozhovorom vždy, keď to bude možné. Napríklad vtedy, keď pozeráte film, cestou v aute a podobne.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička