14 ročná slečna počas menštruácie schováva krvavé nohavičky. Prečo to robí?

Dobrý deň,

pokúste sa pristupovať k dcérke partnerským a rešpektujúcim prístupom. Menštruácia a s tým aj súvisiaca hygiena je súčasťou prijatia svojej ženskej roly aj identity, preto je dôležité túto situáciu vyriešiť.

Len z vášho popisu dokážem len ťažko určiť aká potreba sa za nevyužívaním vložiek u dievčaťa skrýva. Môže byť ich niekoľko. Asi najmenej závažná by bola, že jej vadí pocit niečo na nohavičkách mať, čo by sa dalo riešiť inými alternatívami.

Skúste využívaj tzv. JA komunikáciu, hovorte veci aj vyjadrujte svoje vlastné pocity v rozhovore. Teda vyhýbajte sa kritizovaniu, usmerňovaniu v podobe viet ako napr. Ty tu stále nechávaš po sebe krvavé nohavičky a pod.

Nájdite si spoločný čas, vystihnite chvíľku, keď je v dobrej nálade a začnite rozhovor. Napr. Je pre mňa veľmi nepríjemné, keď v tvojej izbe nájdem špinavú bielizeň. Určite by sa s tým dalo niečo urobiť a verím, že spoločne nájdeme nejaké riešenia. Mladá slečne musí na seba prevziať určitú mieru zodpovednosti, teda mala by prísť s nejakým riešením.

Môžete jej nechať čas nech si premyslí sama ako by sa situácia mohla vyriešiť a vrátiť sa k tomu za nejaký spoločne stanovený čas. Dajte jej najavo, že jej veríte že na niečo príde a že veríte, že je dosť zodpovedná za svoj vlastný život a za svoju hygienu.

Pokiaľ reaguje klamstvami, tak zbytočne jej budete hovoriť slová ako neklam, presviedčať ju o svojej pravde. V tomto prípade je jasné, že sa chce vyhnúť nejakým konfrontáciám pokiaľ pravdu zakrýva. V takýchto situáciách postupujte tiež tak, že popíšete situáciu zo svojho pohľadu a ponúknete nejaké riešenia: Tak poďme spoločne prísť na to ako to napraviť. Čo navrhuješ, aby sa to nabudúce nestalo a pod.

V tomto veku dcéra vo všeobecnosti potrebuje vás ako matku aj keď sa vám to niekedy nezdá a odvracia sa od vás. Preto hľadajte vždy príležitosti k malým rozhovorom. Snažte sa ju zapájať do rozhodovania o rodine. Nájdite si spoločný čas len na seba. Dávajte jej najavo, že ste rada, že ju máte a pristupujte ku nej s rešpektom. Ona si potrebuje cez toto obdobie prejsť, ale najlepšie s vašou prejavovanou dôverou. V tomto veku potrebuje lásku a pochopenie.

V komunikácií zrkadlite a reflektujte jej emócie. To znamená nalaďte sa na ňu, popíšte čo vidíte. (Vidím, že teraz si sa na mňa nahnevala keď som otvorila túto tému. Rozumiem ti, že je to pre teba nepríjemné aj pre mňa. Preto sa pokúsme spoločne túto situáciu vyriešiť...). Tak isto aktívne ju počúvajte a dávajte jej to najavo tak, že ju nebudete prerušovať a budete gestami, či inými výrazmi (hmm...) dávať najavo, že jej rozumiete a že ju počúvate.

Dcérku si všímajte však aj viac komplexnejšie, či nejako výrazne nemení svoje správanie, či nemá problém s jedlom, spánkom a pod.

Môžete jej skúsiť poskytnúť nejakého psychológa, s ktorým môže komunikovať napr. aj online pokiaľ by to nechcela riešiť s vami. Takto si udrží pocit akejsi anonymity a mladí sú na takúto formu viac otvorení.

V prípade však zhoršujúceho stavu, či objavenia aj iných symptómov po citlivej príprave dcérky by som rozhodne zvažovala návštevu psychológa.

Prajem veľa zdaru a šťastné spoločné chvíle.