14 mesačný syn len behá a neudržím ho pri jedení a ani v autosedačke. Čo mi odporúčate?

Dobrý deň,

synček je ešte malý, učí sa ako funguje svet, ako sú nastavená hranice, navyše ho valcujú emócie, učí sa im, hľadá stratégie ako ich zvládať.
Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Nepíšete ako dlho toto obdobie trvá. Môže mať potrebu pohybu, fyzickej aktivity, explorácie, z nejakého dôvodu to teraz inak nevie.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho to. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Veľmi si sa s tým chcel hrať. Nechce sa ti tu sedieť.
Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Môžete sa ho pýtať ako by to chcel, ponúknuť mu dve možnosti na výber.
Niečo sa mu nepáči, treba skúšať hľadať takú cestu, aby ste boli obaja spokojní. Určite príde k jeho nespokojnosti a frustrácii a to je v poriadku. Treba s tým pracovať, aby sa to naučil zvládať a vybudoval s stratégie.
Tiež porozmýšľajte, ktoré z tých vecí, ktoré žiadate sú naozaj dôležité, na ktorých trvať. Tiež uvažujte či je to vaša alebo jeho potreba.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná dieťa nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich syn testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnutie alternatívy.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď ide niekoho udrieť, niečo hodiť, chyťte mu rúčky. V niektorých situáciách a aj pri menších deťom sa dá použiť slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Možno sa takto správa, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu, môže ísť aj o vývinovú záležitosť. Buďte jeho sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa s ním zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.
Komunikujte empaticky. Prejavujte porozumenie, prijatie, lásku. Dávajte mu pocit bezpečia.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o tom porozprávať, resp. v tomto veku skúsiť zrekapitulovať situáciu, zvedomiť ju, prijať emócie.

Prijatie je veľmi dôležité.