13 ročný syn kašle na školu a na budúcnosť. Ako mu vysvetlím, že to bude mať dlhodobé následky?

Dobrý deň,

v tomto veku už býva zvyčajne pre rodiča ťažšie sa dieťaťu priblížiť, preto sa nečudujem, že máte negatívne pocity v súvislosti so synom. Dieťa sa už obracia na rovesnícke skupiny a jeho záujem smeruje inak. Záleží teda aj od toho aký vzťah ste mali doteraz a akú výchovu uplatňujete.

Výchova by mala byť samozrejme o rešpekte, dôvere bezpečí a láske no zároveň o hraniciach, ktoré je nutné akceptovať. Pokiaľ sú základy vášho vzťahu pevné, tak by sa vám spoločne malo podariť aspoň čiastočne zmierniť túto fázu, ktorá u syna nastala. Možno je to len prechodného charakteru a súvisí to s jeho dozrievaním.

V tomto prípade vo všeobecnosti pomôže, keď k deťom už v takomto veku pristupujeme skôr ako k "partnerovi". Nie nejako nadradene s dôležitosťou vyjadrovania svojej moci. Prihliadajte na to, čo on potrebuje a cíti. Jeho pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.

Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera. Počúvajte ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom. Syn by už čiastočne mal prevziať zodpovednosť za svoje správanie, to je dôležité si uvedomiť. Neznamená to však, že teraz sa nemáte vôbec snažiť ho motivovať.

Komunikujte pokojne a nedajte sa vtiahnuť do nejakej búrky tým, že budete reagovať taktiež nejakým krikom, kritizovaním, či výčitkami a pod. Takto bude mať pocit, že ho počúvate a to, čo hovoríte, že myslíte vážne.

Čo sa týka prípravy do školy, tak skúste popremýšľať nad príčinou týchto negatívnych emócií, z čoho to môže prameniť. Správanie je vždy len príčina niečoho čo je vo vnútri.

Priznajte synovi, že rozumiete, že ho to nebaví a že by radšej asi robil niečo iné, ale že písanie úloh je dôležité a vysvetlite prečo. Následne mu môžete povedať, čím skôr to urobíme tým budeme mať viac času na nejakú spoločnú aktivitu. Prípadne bude mať viac času na svoju aktivitu.

Veľmi dôležitý je u detí pravidelný režim, aby dieťa nebolo preťažené (keď príde zo školy, to posledné čo chce urobiť je domáca úloha). Preto vnímajte jeho aktuálne naladenie a snažte sa spoločne dohodnúť na čase, keby by bolo vhodné sa venovať domácim úlohám. Dajte mu sama nejaké návrhy. Hodina, ktorú ste si dohodli by mala následne platiť.

Skúste to nechať na neho nech si vyberie, čomu sa chce ako prvé venovať a či sa chce pokúsiť dané úlohy urobiť sám a následne si ich spolu prejdete vždy v nejakom čase, alebo tam máte pri ňom stále byť.

Hovorte mu, že si ceníte ako veľmi sa snaží. Skúste sa ho opýtať, čo by mu pomohlo, aby sa mu lepšie darilo. Ak by nevedel na nič prísť sám dajte mu nejaký príklad z vášho života, čo pomohlo vám. Deti to veľmi ocenia, keď vedia, že v tom nie sú sami.

Súčasťou motivácie ku nejakému výkonu je aj povzbudzovanie a oceňovanie dieťaťa za jeho pokrok a to hlavne v predmetoch, v ktorých zažíva neúspech, a preto ho často odrádzajú. Povzbudzujte ho a dodávajte mu odvahu. Verím ti, že to zvládneš. Páči sa mi, že dnes si sa tomu venoval dlhšie ako včera. Som na teba hrdá.

Povzbudzovanie, či oceňovanie nehodnotí samotný výkon, ale je zamerané na proces. Vedie dieťa k tomu, aby bolo odvážne, dodáva sebavedomie a podporuje vytrvalosť. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa.

Skúste syna prizvať k riešeniu vašich problémov. Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier. Spoločne by ste si mali skúsiť urobiť nejakú dohodu. Kľudne to môže byť aj pomocou nejakej zmluvy, ktorú si spoločne spíšete. Vyjadrite mu jeho pocity: Chápem, že škola pre teba asi nie je na prvom mieste, mne však záleží na tom aby si sa snažil bojím sa o tvoju budúcnosť. Môžeme spoločne nájsť nejaké riešenie? Ako by som ti mohla pomôcť? Verím, že si zodpovedný a rozhodneš sa správne.

Ak vám to po čase tiež prestane fungovať môžete opätovne spoločne hľadať nejaké riešenia. Napríklad: Som sklamaná, že nedodržujte to, na čom sme sa spoločne dohodli. Dáme tomu ešte šancu, alebo spoločne porozmýšľame nad nejakými novými nápadmi?