12 ročný syn sa nechce učiť. Čo mi odporúčate?

Dobrý deň,

mám problém s 12 ročným synom. Od nástupu do základnej školy s ním nebol absolútne žiadny problém. Mal skvelého triedneho, syn bol bezproblémový, nekonfliktný, v triede obľúbený, s učením nebol žiadny problém. Učil sa na samé jednotky, v princípe sa doma vôbec neučil, stačilo mu to, čo počul v škole. Chodil po rôznych súťažiach či už vedomostných alebo športových a odvšadiaľ odchádzal úspešný. Bola som spokojná, šťastná a hrdá matka.

Problém nastal s nástupom na druhý stupeň. Zrazu mu už nestačilo to, čo počul v škole a bolo sa treba učiť. Ale to sa jemu nechcelo. Zabúdal si poznačiť úlohy, často prichádzali poznámky typu "nemá lepidlo, nemá pravítko".

Piatu triedu sme ukončili s pár dvojkami na vysvedčení, ale v šiestej triede sa to už celé zlomilo. Zabudne si doma zošiť, poznámky napíše na papier, ten potom niekde založí. Potom tvrdí, že sa nemá čo učiť. Keď ho učiteľ/učiteľka vyvolá a nie je pripravený, ani nezabojuje. Jednoducho povie, že nevie, čo je automaticky päťka.

V tejto chvíli sme na tom tak, že mu hrozia z troch predmetov štvorky.

Keď príde zo školy, robí všetko iné okrem toho, aby sa pustil do úloh a do učenia. Škole sa začne venovať o piatej, keď prídem z práce ja. Potom samozrejme argumentuje, že on by chcel ísť aj von na vzduch s kamarátmi.

Vždy mu z práce volám hneď ako príde domov a tlačím na neho, aby sa učil, čo mi aj sľúbi, ale nikdy to neurobí. Maximálne si napíše úlohy, ale neučí sa. Potom, samozrejme, ak má na druhý deň tri predmety kde sa musí učiť už nestíha a končíme často s krikom a plačom až večer okolo deviatej keď už toho máme všetci plné zuby.

Ja som tiež veľmi aktívna. Takmer každý deň som s mladším synom na tréningoch, keďže aktívne športuje. Ja tiež milujem pohyb, cvičenie, beh a som nervózna, keď sa k tomu nedostanem kvôli tomu, že sme každý deň do deviatej nad knihami.

Starší syn tiež športuje, hrá futbal a je v tom veľmi dobrý. Ale snažím sa mu vysvetliť, že futbal ho živiť nebude a musí sa učiť, aby mal dobrú prácu. Napriek tomu ho však v tom podporujem, chodím s ním na všetky zápasy, turnaje.
Keď mu položím otázku, čo chce v živote robiť, tak nevie.

Je proste taký, kde ma posadíš, tam budem. Niekoľkokrát som o ňom hovorila s jeho triednou učiteľkou, ale bohužiaľ ona ho učí len jeden predmet, aj to výchovný. Ona mi len povie, že ona s ním žiadny problém nemá, že je bezproblémový a nekonfliktný. Iní učitelia mi jednoducho povedali, že sa mám zmieriť s tým, že je introvert.

Manžel pracuje v zahraničí, tak som na všetko sama.

Čo mi odporúčate?

Za odpoveď ďakujem