Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom mojej 12-ročnej dcéry. Tá ignoruje školu a aj všetko okolo seba. Nič sa jej nechce, neprijíma nové informácie, nič ju nezaujíma.
Už sme boli v DYS centre, aj za psychologičkou. Jej rada bola, že dcéru treba motivovať. Neviem ju motivovať, kedže ona nič nechce a ničím sa nedá kúpiť.
Vôbec sa nevie učiť, aj keď jej poviem ako na to. Učí sa s nechuťou a koniec koncov sa nič nenaučí. Pred písomkou sa učíme celé učivo znovu, podotýkam učíme, t.j. že sa učíme všetko dlho, nie že by sme si to iba zopakovali, ale musíme sa to učiť lebo si to už nepamätá.
Vôbec neviem ako z tejto situácie von a ako ju motivovať, že učiť sa treba. Od vás by som rada počula, resp. si prečítala ako na ňu. Rady typu navštívte psychologičku nepotrebujem, lebo už som to urobila a nedostala som žiadnu radu. Cca pol roka sme chodili na neurofeedback, kde bola pani psychologička s ňou spokojná- Všetky úlohy, ktoré mala robiť robila úplne v pohode. Po pol roku nám povedala, že nemusíme chodiť.
Špeciálna pedagogička nám neporadila nič, iba to, že ona je taká osobnosť. S čím som teda vôbec spokojná nebola. Máme dyslexiu, dysgrafiu, dyssortografiu. Integrovaná nie je, lebo keby som ju dala integrovať, iba by zistila, že sa musí učiť menej a už vôbec by sa neučila. Integrácia na škole kam chodí znamená, že sedia v poslednej lavici a učiteľky kašlú na ne, však aj tak z nich nič nebude.
Veľmi pekne ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
ďakujem pekne za otázku. Dopredu však musím povedať, že sa nešpecializujem na prácu s deťmi s poruchami učenia.
Pre takýchto žiakov je učenie trápením, neradi to robia, snažia sa mu vyhnúť. Rýchlejšie sa unavia.
Áno je pravda, že treba dieťa motivovať, pochváliť ho aj za malé úspechy, pristupovať k nemu trpezlivo, robiť viac prestávok. Učiteľ v škole by mal mať vypracovaný plán práce s konkrétnym dieťaťom.
Deti s poruchami učenia sa ľahšie učia keď majú jasne špecifikované čo sa od nich chce. Treba voliť úlohy, ktoré sú deti schopné zvládnuť. Hoci vidím, že to je náročné, treba veľa opakovať, vracať sa aj k tomu čo ste už mnohokrát preberali, nakoľko dieťa s poruchami učenia môže rýchlo zabúdať. Lepšie je učiť sa krátko a pravidelne, spraviť si z učenia zvyk.
Dobre je zvýrazňovať farebne, aj zdôrazňovať slovne, čo je dôležité, čo si treba pamätať. Takýchto odporúčaní nájdete na internete veľa. Treba to však našiť konkrétne na vaše dieťa, zistiť čo vám spolu funguje. Chce to veľa trpezlivosti a bádania.
Odporúčam tiež publikácie dostupné na internete: Efektívna práca so žiakmi s poruchami učenia v základnej škole, Moderné trendy v ponímaní dysortografie.
Ak sa vám hľadanie spoločnej cesty bude zdať príliš náročné, skúste dať pomoci ešte šancu. Možno niekto druhý vám sadne lepšie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com