Dobrý deň,
môj 11 ročný syn sa vulgárne vyjadruje. A to vonku, v škole, pred kamarátmi. Predo mnou nie. Už ma učiteľka upozornila, že ide o veľmi vulgárne výrazy, A upozornila ma aj susedka.
Ako mu vysvetlím, že sa tak nesmie vyjadrovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
v tomto veku je zrejmé, že syn si význam a nevhodnosť vulgárnych slov uvedomuje. Zrejme ich používa vedome s nejakým cieľom. Môže mať pocit, že keď nadáva, uznávajú ho, dostáva pozornosť, v skupine a v škole možno chce ukázať, že on je šéf, že má moc.
To správanie mu zrejme niečo dáva, vulgarizmy používa ako prostriedok na dosiahnutie niečoho, na naplnenie nejakej potreby. Môže ísť o počiatok puberty a takú fázu skúšania. Mohol to niekde odpozerať, odpočúvať, videl, že to niekomu funguje, že sa to môže, že to je v poriadku. Môže to súvisieť s výchovou.
Mnohé deti za takéto "sebavedomie" maskujú naopak nízku sebaúctu.
Tých možností môže byť viac.
Doma ste si zrejme nastavili pravidlo spôsobom, ktorý ho primäl ho dodržiavať.
Do školy a von však už dosah nemáte.
Doma môžete skúšať vysvetľovať kde je vhodné takéto slová nepoužívať a kde nie. Avšak predpokladám, že toto už ovláda. Môžete vyvodzovať nejaké dôsledky - ospravedlnenia. Môžete mu skúsiť navrhnúť, že ak chce nadávať, aby si vymyslel nejakú vlastnú nadávku v medziach normy. Časť tohto správania by sa možno dala v škole usmerniť nejakým pravidlom, avšak ťažko povedať. Veľmi veľa záleží od príčiny.
Syn je už relatívne veľký, ak je tá príčina zakorenená hlbšie, spojená povedzme s nízkou sebaúctou, nejakou hranicou, pravidlom to usmerňovať ťažko Treba odstrániť príčinu. Ak ide o nejaké obdobie, skúšanie hranice, to je iná situácia a jej dôrazným opakovaním by to mohlo prejsť.
Každopádne doma odporúčam syna prijímať a vytvárať mu bezpečie. Reflektujte emócie. Popisujte. Nadával si mu, zrejme si sa na neho nahneval. V škole sa však rozpráva slušne, môžeš nadávať keď si sám vonku. (napríklad). Syn potrebuje vedieť, že je prijat', že ste pri ňom a snažíte sa mu rozumieť. že ho nesúdite, ale že jeh správanie považujete za nežiadúce.
Oceňujte ho, prejavujte mu dôveru, nechajte ho v. iektorýh veciach rozhodovať. Skúste fungovať na dohodách, určite si domáce pravidlá.
Ak máte o syna nejaké obavy, myslíte si, že by za tým mohlo byť viac, obráťte sa na psychlóga. Ja to momentálne nevie posúdiť, nakoľko mám len málo informácii o ňom, o vašej rodine, konštelácii. Nadávanie môže byť symptómom niečoho, alebo len krátkodobé skúšanie spojené s vekom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com