Dobrý deň,
potrebovala by som poradiť ohľadom 11,5-ročného syna, ktorý nevie zastaviť plač. Tento problém má už od škôlky. Od malička bol nerád stredobodom pozornosti. Keď bolo v škôlke vystúpenie, tak sa vždy počas vystúpenia rozplakal a zaťal. Následne nechcel ďalej pokračovať.
Boli sme s ním aj u psychologičky, ktorá mu poradila, aby narátal do 10 a predýchal to keď to na neho príde. Nejaký čas bolo aj dobre.
Teraz je už v piatom ročníku a každý rok sa stane, že sa pri nejakej príležitosti rozplače. Keď som sa ho pýtala prečo, tak mi povedal, že nevie a že to nevie zastaviť.
Dnes sme dostali od pani učiteľky upozornenie, že ho skúšala a nevedel a na to sa hneď rozplakal a keď mu chcela pomôcť, tak sa nahneval a odišiel do lavice a zvyšok hodiny ju ignoroval. Proste sa zaťal. Až doma sme zistili, že sa mu spolužiaci posmievajú a on ani nevie prečo. Proste si ho teraz vybrali za obeť.
Keď chceme zo syna niečo dostať, či ho niečo trápi tak to je veľký problém. Nevie sa otvoriť ani pred nami rodičmi. Trápi nás to, pretože sa bojíme, že ak by ho trápilo niečo horšie a nepovie nám to, že niečo zle spraví a to už môže byť neskoro.
Viete nám nejako poradiť?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
táto situácia musí byť pre vás veľmi náročná a pravdepodobne sa cítite miestami aj bezbranne.
Základom a koreňom všetkého je vzájomný vzťah a dôvera, ktorú so synom máte vybudovanú. Len dieťa, ktoré svojmu rodičovi dôveruje je aj mimo domova zodpovedné a taktiež k svojmu rodičovi otvorené.
Pokiaľ máte informácie o tom, že syn týmto spôsobom kvôli spolužiakom trpí odporúčam kontaktovať školu.
Dôležité je nekonfliktne s učiteľkami hovoriť. Rozhovor by ste mali začať s uznaním ich práce a s porozumením. Následne skúste navrhnúť nejaké spoločné riešenia aj s učiteľkou. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy v prospech vyriešenia celej situácie a hlavne sa pýtajte na to ako sú schopní zabezpečiť to, aby váš syn alebo aj ostatné deti ak sa ich to tiež týka v bezpečí. Rozhovor ukončite taktiež pozitívne ešte raz s poďakovaním za ich doterajšiu prácu a ich čas, ktorý vám a vášmu synovi venovali.
Ak v škole pracuje špeciálny pedagóg, či školský psychológ, prípadne nejaký výchovný poradca, tak môžete celú situáciu prebrať aj s nimi.
Vy mu doma poskytujte taký láskavý a prijímajúci priestor, kde sa bude môcť vyjadriť a byť duševne v pohode. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprával. Pýtajte sa ho aký mal deň, čo pekného zažil. Nepýtajte sa priamo hneď na negatívne veci.
Rozhovor môžete začať pomenovaním emócií (Vidím, že si nejaký smutný, vidím, že ťa niečo rozrušilo, ako by som ti mohla pomôcť? Spoločne určite na niečo prídeme...). Takto postupujte aj v prípade precitlivenosti. Prijmite ho taký aký je a buďte mu oporou, Zároveň mu dajte dôveru, že to určite zvládne prekonať.
Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy. Týmto ho aj motivujete k nejakým budúcim rozhovorom.
Môžete taktiež skúsiť mu povedať, čo by pomohlo vám v takej situácií, ako by ste vy reagovali. Prehrajte si so synom rôzne situácie, ktoré môžu nastať a tak ho učte, ako sa brániť a kde v prípade potreby hľadať pomoc. To je dôležité. Treba ho učiť, ako konflikty riešiť slovne a nie fyzickou agresivitou. Napríklad môže povedať slovo nie, to sa mi nepáči keď sa ku mne takto správaš. Prípadne odísť od vyhrotenej situácie. Hľadať pomoc u učiteľa a pod.
Čo sa týka napr. trémy z odpovedi môžete ešte skúsiť ho naučiť nejaké pozitívne formulky, ktoré by si mohol pred skúšaním opakovať. Napríklad: Dnes to zvládnem! a taktiež dôležité je správne dýchanie (5x hlboký výdych a nádych a popritom pozitívna formulka).
Pracovať so psychológom by mal aj naďalej, efekt sa nedostaví okamžite, ale môže prísť po niekoľkých stretnutiach.
Veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička