Dobrý deň,
môj syn bude mať v novembri 10 rokov a trápi ma jeho správanie. Hlavne jeho postoj k dôsledkom jeho konania. Nevie si priznať chybu. Za všetko môžu druhí, on je najlepší. On chybu nemá a nič si nedá vysvetliť.
Keď sa na niečom dohodneme, tak to poruší. Ak mu zakážem mobil, televízor, sladkosti, tak som zlá ja a manžel. Pýta sa, že prečo má znovu zákaz. Potom povie, že ho nemáme radi.
Včera povedal, že nemá rád svoj život. Povedala som mu, že ho nebudem chváliť za niečo, čo urobí zle. Musí niesť dôsledky a to on vôbec neprijíma. Nechce pochopiť, že musí niesť zodpovednosť za zlé veci, ktoré robí.
Tresty a zákazy neprichádzajú hneď, ale až po niekoľkých napomenutiach, na ktoré ani nezareaguje.
Ako rodičia nie sme na neho zlí. Má všetko, čo potrebuje. Objímame sa, rozprávame sa.
Ale ako príde problém, tak začne s tým, že ho nemáme radi a že on má najhorší život.
Mňa to mrzí a trápi. keďže to trvá už tri roky. Fyzické tresty nepraktizujeme.
Ako máme k synovi pristupovať?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
píšete, že tri roky sa snažíte nastaviť komunikáciu so synom tak, aby to bolo jednoduchšie pre vás aj pre neho. Vyzerá to tak, že sa to veľmi nedarí.
Čo sa týka dohôd, ktoré spravíte, je prirodzené, že žiadate, aby boli dodržané. Ak ste si dôsledky za nedodržanie dohody určili dopredu, je to určite lepšie, ako mu následne dať za nedodržanie dohody trest. Tresty nie sú veľmi efektívne, nakoľko sú dávané z pozície moci, riešia len aktuálnu situáciu a to pôsobením strachu, avšak do budúcna problém neriešia. Navyše sú pre dieťa nelogické a zdajú sa nefér. Taktiež ich deti môžu začať brať ako výmenný obchod. Budem mať síce trest, ale to mi stojí za nedodržanie dohody.
Logický dôsledok, ktorý plynie z nedodržania dohody je ten, že si môžete prestať dôverovať a nabudúce nemať vôľu na dohodu pristúpiť.
Skúste si určiť domáce pravidlá. Každý na papier napíšte svoju predstavu a následne o tom diskutujte, a dohodnite sa na finálnom znení. Buďte ochotní robiť kompromisy, vypočuť si všetky strany. Do týchto pravidiel môžete zahrnúť aj dôsledky.
Niekedy syn neposlúchne, čo si od neho želáte. Komunikujte s ním. Spýtajte sa ho kedy to pre vás môže spraviť, možno pred tým potrebuje niečo dokončiť. Opäť je to o dohode. Nemá počúvať na prvé slovo, má však byť zodpovedný a rešpektovať vás. Avšak to vyžaduje rešpekt aj z vašej strany k nemu.
Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať, pýtajte sa ho na názor. Nastavte hranice a trvajte na ich dodržaní. Veľmi dôležité je aj to, ako s ním komunikujete. Ideálny je vnímavý a rešpektujúci prístup opisujúci stav, nie útočiaci na jeho osobu. Popíšte situáciu, vyjadrite vašu potrebu, požiadajte ho. Ukážte mu, že je dôležitý člen rodiny a že dávate aj na jeho názor a potreby. Skúste obmedziť zákazy, skôr mu poskytnite empatiu, ponúknite váš pohľad. Robte dohody.
Škrípe vám to už dlhšie, zrejme teda aj náprava bude trvať dlhšie. Navyše sa syn dostáva do veľmi citlivého veku. Odporúčam vám navštíviť odborníka (možno aj ako rodina), popr. nejaký kurz komunikačných zručností pre rodičov, aby ste nabrali istotu a aby sa vám so synom komunikovalo ľahšie a hlavne efektívnejšie. Bolo by príjemné keby ste do toho nemuseli investovať toľko energie a napriek tomu by to fungovalo.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com