10 ročná nevlastná dcéra počuje hlasy. Ako jej môžme pomôcť?

Zodpovedané
31. jan 2020

Dobrý večer.

môj priateľ má 12 ročného syna a 10 ročnú dcéru v osobnej starostlivosti. Ja mám 7 ročnú dcérku z prvého vzťahu a ešte máme spoločnú dvojročnú dcérku.

Bývame spolu 1,5 roka. Problém je s nevlastnou dcérou. Je jednotkárka a šikovná v športe. Ide o to, že mám pocit, že je na seba veľmi prísna. Vždy chce byť lepšia ako ostatní. A keď sa jej niečo nepodarí, alebo ju ta niečo vyhrešíme, tak si to berie moc osobne.

Raz sme našli aj poskladané papieriky popísané ako hreší sama seba. Som zlá, hnusná, protivná. Snažíme sa mat rovnaký meter na všetky deti a vychovávať ich rovnako. Nemôžeme ju chrániť od bežných povinnosti.

5 rokov čo bývali u starých rodičov aj s ich otcom, tak uprednostňovali jej brata. Ona sa musela vždy 10x viac snažiť, aby sa mu rovnala. Chce veľmi bývať s mamou, ale tá ju chce maximálne na víkend raz do mesiaca. Takže tam si asi tiež myslí, že nie je moc dobrá pre ňu. Jej mama má 5 exekúcii a pôjde do basy za chvíľku.

Často ich klame, že príde pre ňu a potom sa aj týždeň neozve. Toto sa deje už pár rokov. Deti vedia aká matka je, ale aj tak sa trápia. A teraz ide o to, že nevlastná dcéra začína mať obdobia, že nechce jesť. Alebo sa prejedá. Nevracia. A priznala sa, že cca raz za mesiac počuje hlasy. Ako sa rozprávajú veľmi nahlas. Až sa bojí. Teraz dokonca vravela, že ju hlasy hrešia. Aj toto trvá vraj pár rokov s pauzami.

Nemyslím si, že klame. Je vidno, že sa vtedy bojí. Celkovo má povahu takú stiahnutú ako keby nevedela, kde sa má ako chovať. Keď je zase uvoľnená sama sebou, tak je protivná a provokuje.

Čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

myslím si však, že tu je zbytočné čokoľvek písať. Rovno vám odporúčam navštíviť psychológa. Zdá sa, že dcéra sa veľmi trápi, má veľmi poškodený sebaobraz, zrejme nízku sebaúctu, neintegrovala všetky časti samej seba a odmieta sa.
Do toho situácia čo bola so starými rodičmi, v podstate strata biologickej matky, to sú všetky veci, ktoré môže byť pre dieťa veľmi traumatické.

Vy ju doma prijímajte, reflektujte, komunikujte empaticky. Vytvárajte jej bezpečie. Reagujte na jej signály a napĺňajte jej potreby. Venujte jej pozornosť. Prejavujte jej dôveru a oceňujte ju. Pýtajte sa jej na názor a nechajte ju o niektorých veciach rozhodovať. Ukazujte jej, že je pre vás dôležitá, že ju ľúbite.

A teda odporúčam psychologickú intervenciu.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com