10 mesačný syn je nervák. Čo mi odporúčate?

Dobrý deň,

synček je ešte malý, učí sa ako funguje svet, ako sú nastavená hranice, navyše ho valcujú emócie, učí sa im, hľadá stratégie ako ich zvládať.
Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho to. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Veľmi si sa s tým chcel hrať.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaním, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná dieťa nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich syn testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie. Udieraš do mňa. Asi sa hneváš. Chcel si to ináč.
2. Nastavenie hranice, limitu. Ľudia ale nie sú na bitie/udieranie/hryzenie/škriabanie.
3. Poskytnutie alternatívy. Môžeš udierať sem (a ukážte mu), popr. konkrétne do vankúša, gauča.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď ide niekoho udrieť, chyťte mu rúčky, dajte medzi vás vankúš, aby ste ho nenechali vás udrieť. Keď niekoho ohrozuje, použite kľudne slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Možno sa takto správa, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu, ale zrejme ide o vývinovú záležitosť. Buďte jeho sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa s ním zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.
Komunikujte empaticky. Prejavujte porozumenie, prijatie, lásku. Dávajte mu pocit bezpečia.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o tom porozprávať, resp. v tomto veku skúsiť zrekapitulovať situáciu, zvedomiť ju, prijať emócie.

Prijatie je veľmi dôležité.