1,5 ročná dcéra sa bojí na ihrisku a aj v herni. Ako jej pomôcť, aby bola odvážnejšia?
ZodpovedanéDobrý deň,
1,5 ročná dcéra sa na detských ihriskách a v herniach dosť bojí. Zo skákacieho hradu a trampolíny má paniku. Keď sme ju tam dali, videli sme, že sa veľmi bojí. Hneď chcela ísť preč. Nechcela ísť ani do guličkového bazéna. Na šmýkačku jedine za pomoci našej ruky. V detskej herni sa len prechádzala pomedzi hry a nechcela nič vyskúšať.
Je možné, že je to tým, že sme len teraz nedávno začali navštevovať ihriská a herne a všetko je pre ňu nové?
Alebo bude mať bojazlivú povahu?
Máme ju častejšie brávať na ihriská aj napriek strachu?
Rozmýšľame, že jej nejaké šmýkačky a podobne kúpime aj domov na záhradu, aby sa s tým viac oboznámila. Doma sa tiež bojí niektorých vecí. A to hlavne takých, čo vydávajú hlasné zvuky - vysávač, mixér. Je dosť taká ustráchaná. Bojí sa aj neznámych ľudí. Z neznámych mužov má paniku a záchvaty plaču, ak sa jej nejaký prihovorí.
Dá sa s tým niečo robiť?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
nedá sa nijako predvídať, či v budúcnosti bude bojazlivá alebo nie. Veľa záleží aj od vášho prístupu. Niektoré detičky potrebujú viac hľadať u rodičov "bezpečnú základňu", je to v poriadku a vy by ste mali prihliadať na jej potreby a emócie a mali by ste jej ju aj poskytnúť. Problém v budúcnosti by u dcérky mohol nastať práve vtedy keby ste jej neposkytovali oporu, vyžadovala by sa jej čoraz viac alebo by sa naučila svoje emócie potlačiť, čo nie je vhodné. Čím viac tlačíme dieťa k nezávislosti, tým viac nás potom zvyčajne potrebuje.
Nevyvíjajte na dcérku prílišný tlak, ani ju neporovnávajte s inými detičkami. Každé dieťa vyžaduje prijatie také aké je. Buďte jej v objavovaní oporou. Skúste hľadať riešenia a dôležité je to, aby ste jej už aj v takomto veku aj keď ešte možno nerozpráva pomenovávali to čo u nej vidíte, jej emócie. Napríklad: Vidím, že sa bojíš. To je v poriadku. Som tu s tebou. Pomôže ti keď ta chytím za rúčku a spoločne to vyskúšame? Pomôže ti, keď sa pôjdeme zoznámiť s detičkami spolu? Spoločne to zvládneme.
K tejto téme si prečítajte ešte môj predošlý príspevok, aby som sa zbytočne neopakovala:
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
Pekný deň
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička