Pred pôrodom som začala krvácať a dieťa sa narodilo mŕtve. Ako sa mám so všetkým vysporiadať?

Dobrý deň,

ďakujem za dôveru, s ktorou sa na mňa obraciate.

Je mi veľmi ľúto, čím si prechádzate a rozumiem tomu, že svoju situáciu vnímate ako ťažkú.

Navrhujem, ak to je vo vašej situácii možné, dohodnite si pre dcéru stráženie. Aby mohla byť len sama so sebou a svojím trápením. Aby ste mohli prejsť procesom trúchlenia. Ten čas môžete stráviť len pozeraním z okna alebo do nikam. Môžete plakať alebo sa venovať sebe. Bez výčitiek a bez ohľadu na to, ako to pôsobí na vašu dcérku.

Keď zomrel môj syn, dcéra mala 2 a pol. Bývali sme vtedy v Nemecku a žiadne stráženie som nemala. Na jednej strane mi starostlivosti o dcéru pomáhala udržať rytmus dní, nedovolila mi upadnúť do nekonečného smútku a letargie. Na druhú stranu mi chýbala možnosť chvíľu byť len sama so svojím smútkom. Pomáhalo mi aspoň, keď vzal manžel dcéru von a ja mohla nerobiť nič. Alebo robiť práve to, čo ma napadlo. Alebo len tak byť.

Zo svojej skúsenosti doporučujem hovoriť o bábätku s vašou dcérou otvorene - povedať, že zomrelo. Ak poznáte dôvod úmrtia, tak aj ten vysvetliť, s ohľadom na vek dcérky. Deti dokážu často smrť vnímať a prijať s väčšou ľahkosťou ako my dospelí. Nemajú okolo smrti toľko tabu. Vnímam, že sa vaša dcéra na príchod súrodenca tešila, že sa zapájala do príprav.

O to dôležitejšie mi príde, aby pochopila, čo sa stalo. Aj keď to pre vás môže byť nepríjemné. Ale aj spoločné prežívanie takýchto situácií vás môže stmeliť a posilniť vzájomný vzťah. Ak si to dovolíte.

Zároveň sú deti naše zrkadlo, hlavne v takto ranom veku, a kopírujú veľa naše emócie. Preto odporúčam aj o svojich emóciách a ich prejavoch dcére rozprávať. Aby vedela, prečo je mamička smutná. Neistota je pre deti horšie, než keď poznajú pravdu.

Naša dcérka bola aj priamo v pôrodnici a bračeka videla. Vysvetlili sme jej, že mu prestalo biť srdiečko a preto nežije. Že nemôže ísť s nami domov. Ale že sa na nás bude pozerať z hviezdičky na nebi a bude na nás v noci svietiť.

Ešte ma napadá jedna rozprávka, ktorá práve vzniká. Je o úmrtí bábätka v brušku a napísala ju tiež žena, ktorá prežila podobnú situáciu. Rozprávka by vám možno pomohla vytvoriť prostredie, ako s dcérou o vašom dieťatku hovoriť. Ak vás to zaujalo, ozvite sa mi na e-mail.

Ak to odhadujem správne, ste približne dva mesiace po strate bábätka vo vysokom štádiu tehotenstva. Je úplne normálne, že sa pýtate ako ďalej. Zatiaľ vám to pripadá, že ďalšia cesta neexistuje, že s odchodom vášho bábätka sa prestal točiť svet. Ale ona sa vaša nová cesta začne postupne ukazovať. Len dôverujte sama sebe a svojmu telu, nechajte plynúť čas i proces trúchlenia. Skúste sa každý deň zamerať na niečo pekné (stačí napríklad chvíľka pre seba, obľúbený parfum, pustiť si svoju zamilovanú pesničku) a sústreďte sa na zvládanie bežných, každodenných vecí. Za to sa vedome chváľte a odmeňte. Postupne vám pôjdu bežné dni zvládať lepšie a budete sa môcť sústrediť na celé týždne. Potom na mesiace, a nakoniec uvidíte aj dlhší budúcnosť. Chce to ale čas, nestane sa to cez noc. Strata niekoho milovaného veľa bolí, proces trúchlenia nemožno preskočiť, len sa do neho ponoriť a veriť tomu, že bude zase postupne lepšie.

Keby ste mala pocit, že pre vás môžem ešte niečo ďalšie urobiť, určite sa ozvite.

Pokojné dni