Krátko po pôrode mi zomreli dvojičky. Ako sa mám naučiť s tým žiť?

Dobrý deň,

mrzí ma vaša strata, ešte k tomu dvojnásobná. Verím, že je to veľká bolesť, ktorú teraz prechádzate.

Chcela by som vás uistiť, že úmrtia vašich bábätiek nie je vaša vina. Robili ste všetko tak, ako ste najlepšie vedeli a mohli. Darovali ste vašim deťom život a to je to najcennejšie, čo ako mama pre svoje deti môžete urobiť. To ostatné už riadi príroda, osud, vesmír, Boh - záleží, ako to kto nazýva.

Skúste sa na to pozrieť tak, že zrodenie je veľký zázrak života. Je toľko premenných, ktoré musia do seba zapadnúť a vyjsť správne, aby sa bábätko narodilo zdravé. Bohužiaľ sa občas stáva, že sa niečo v tomto zložitom procese pokazí a bábätko sa nemôže narodiť. Človek na toto býva z veľkej väčšiny krátky. Aj tá najmodernejšia a najlepšia lekárska starostlivosť často nedokáže odchodu našich anjelských detí zabrániť.

Viem o žene, ktorá čakala dvojčatá a vďaka určitým rizikám bola ku koncu tehotenstva hospitalizovaná. I napriek sledovaniu niekoľkokrát denne jej zrazu obe dve bábätká v brušku zomreli. Večer na kontrolách bolo všetko v poriadku a ráno už nenašli srdiečka.

Aj keď takýto príbeh nedokáže zmenšiť vašu bolesť, chcem vás moc podporiť. Neobviňujte sa z toho, že ste pre svoje bábätká neurobili dosť. K zmiereniu môžete dôjsť, ale nestane sa to zo dňa na deň. Bude to trvať dlhšiu dobu.

Často sa nám nedarí nájsť dôvod, prečo tie malinké stvorenia nemohli žiť ďalej. Stále sme len súčasťou kolobehu života na tejto planéte. A k tomuto kolobehu patrí aj smrť. Aj keď si to nechceme pripúšťať, smrť nečaká len na starých ľudí. Občas ukončí aj veľmi mladé životy. Je prirodzené, či cítite bezmocnosť, zlosť, nespravodlivosť, hlbokú ľútosť a smútok. To sú obvyklé reakcie. Nebráňte sa im, dajte všetkému voľný priebeh. Dovoľte si prežiť všetku bolesť.

Verím, že tá veľká láska, ktorú k svojim bábätkám cítite, vás podrží a pomôže vám túto náročnú situáciu preklenúť.

Som v myšlienkach s vami a posielam vám silu do ďalších dní.