Jedno z dvojičiek mi zomrelo. Ako mám komunikovať s tehotnými?
ZodpovedanéDobrý deň,
bola som tehotná s dvojičkami, ktoré boli naozaj vytúžené. Ešte pred tehotenstvom som si pozerala dvojičkovské kočíky. Na prvom sone som plakala od radosti. Bohužiaľ, v tridsiatom týždni jednému z mojich chlapcov prestalo byť srdiečko a išla som na cisársky rez, aby zachránili aspoň toho druhého.
Môj chlapček je živý za čo som veľmi vďačná, stále však pociťujem smútok za mojím druhým chlapčekom. Som už tri týždne v nemocnici ako doprovod a ešte tu nejaký čas pobudnem. Ležím na gynekológii, kde sú aj tehotné ženy a dnes som sa stretla s takou, čo čaká dvojičky. A nevedela som čo mám povedať - celkovo som stratila slová. Habkala, išli mi slzy do očí, musela som odísť.
Ako mám riešiť také situácie?
Na jednej strane ja tie ženy nechcem stresovať, aby som im to vysvetlila, ale je dosť náročné sa ovládnuť. Celkovo pri stretnutí s dvojičkami (pri synovi na JIS tiež) sa mením na plačúcu fontánu. Na jednej strane chcem byť v pohode pre synčeka (aby mi to aj laktáciu neovplyvnilo) a na druhej strane je tu aj strata, s ktorou sa ťažko vyrovnávam.
Keď mám dobré dni, tak si kladiem otázku či by som nemala viacej smútiť, som taká v tom rozpoltená. To je tiež vec, s ktorou mám celkom problém.
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
veľmi ma mrzí, že váš chlapček odišiel. Chcem Vás podporiť v tom, že je úplne normálne, že pre neho cítite smútok. Tieto situácie, kedy zomrie jedno z dvojčiat sú obzvlášť náročné v tom, že často nie je možné stratu plne prežiť a mať čas a priestor sa s tým vyrovnať. Ešte k tomu, keď ste stále v nemocnici a druhý chlapček je predčasne narodený.
Trúchlenie pre niekoho, koho ste milovali, je dôležité pre to, aby ste mohli túto situáciu dobre spracovať a postupom času uzavrieť. Myslím si však, že môžete tento proces "dohnať" aj o niečo neskôr, až budete doma.
Viem si predstaviť, že v nemocnici a s ďalšími ženami na izbe to ani dosť dobre nie je možné, dať svojim emóciám priechod. Neskôr je možné aj usporiadať rozlúčku alebo nejaký rituál a symbolicky sa tak s Vaším bábätkom rozlúčiť.
Na druhú stranu ani nemáte povinnosť ostatné ženy pred tým, čo sa vám stalo, chrániť. Dajte na svoje pocity. Buď im o svojej strate otvorene povedzte, alebo ak sa na to necítite, je úplne v poriadku, ak danú situáciu opustíte, odídete.
Ak vás pohľad na iné dvojčatá rozplače, nechajte tomu voľný priechod. Je to normálne a pochopiteľné. Tým, že svoje emócie nepotlačíte, ale necháte im voľný priechod, posuniete sa na ceste za uzdravením o kúsok ďalej.
S vplyvom vášho smútku a stresu na laktáciu Vám nedokážem odborne poradiť. Neviem ani, ako veľmi v kontakte so svojím synom môžete byť. Najviac pomáha kontakt koža na kožu a takzvané klokankovanie. Všetko samozrejme s ohľadom na stav bábätka. Odporučila by som Vám obrátiť sa na kvalifikovanú laktačnú poradkyňu. Ja osobne mám dobré skúsenosti s poradkyňami zo združenia Mamila.
Záverom Vám chcem povedať, že Vás postretlo aj niečo krásne - narodil sa Vám syn. Máte teda právo sa cítiť šťastná, hrdá na to, že ste mamičkou a radovať sa z Vášho bábätka. Nevyčítajte si ani tieto radostné chvíle, kedy netruchlíte. Ste v ťažkej situácii, kedy vás postretli dve úplne protikladné udalosti. Pozitívne a aj negatívne emócie tu majú svoje miesto.
Prajem vám, aby ste mohli byť s Vaším bábätkom čoskoro doma a darilo sa mu dobre. A aby ste našla rovnováhu medzi trúchlením a radostnými okamihy s vaším synom.
Kamila
tvoja sprievodkyňa na ceste po strate bábätka
autorka projektu Keď smrť predchádza zrodenie
⚜️ FB: kamilahusakovacz
⚜️ e-mail: kamila@kamilahusakova.cz