Dobrý deň,
som tehotná po 12. rokoch. Pri prvom pôrode som utrpela ruptúru hrádze III. stupňa. Mala som GDM, dieťa s váhou 4,15 kg. Následky minimálne, ale zvierač na 100% nefunguje.
Teraz končím 1. trimester, mám 36 rokov a veľký strach z pôrodu. Nebojím sa bolestí, šitia, bojím sa následkov. Hrádza je zjazvená, v mieste trhliny je ryha, akoby chýbalo tkanivo. Ak sa to znovu zopakuje, už sa to nemusí dobre zhojiť a následky môžu byť fatálne.
Myslím, že lepšia by bola sekcia. Psychicky neunesiem spontánny pôrod.
Ako zvykli takéto prípady prebiehať a najmä končiť?
Ďakujem
Dobrý deň,
je to veľmi ťažká otázka. Prirodzený pôrod je niečo ako dokončenie vnútromaternicového vývoja bábätka. Má pre dieťa veľa zdravotných výhod.
A ak je to možné, mal by byť preferovaný pred pôrodom cisárskym rezom.
Čo sa týka vášho zdravotného stavu. Situáciu ohľadom vedenia pôrodu je vhodné posudzovať až cca v 36. týždni. Prvé dieťa bolo veľké, mali ste cukrovku. To sa teraz opakovať nemusí. Navyše poranenia hrádze sa dá zabrániť. Jednak prevenciou ako je masáž hrádze, EPINO. A jednak je možné v prípade hroziaceho poranenia vykonať epiziotómii. Navyše pokiaľ už ste porodila, tak druhý pôrod ide väčšinou o poznanie ľahšie.
Odporučila by som Vám predpôrodné kurzy, kde sa môžete zveriť so svojimi obavami. Naučíte sa dýchať pri pôrode a tlačení a nebude sa toľko báť.
Tieto informácie, ktoré som napísala sú vo všeobecnej rovine. Nevidela som vaše poranenia a neviem v akom bolo rozsahu, preto by bolo vhodné si o tom všetkom porozprávať s ošetrujúcim gynekológom, prípadne pôrodníkom, ktorí sú informovaní podrobnejšie.
Držím palce
Prajem Vám pekný deň,
Hana Kolmanová
Pôrodná asistenka
www.navstevapoporode.sk
por.as.hanka@gmail.com