Už od prvého pôrodu zanedbávam manžela. Je to spôsobené vyčerpaním, alebo vymizla láska?

Dobrý deň,

ďakujem za vašu dôveru podeliť sa s vašimi myšlienkami. Je to zvyčajne ten prvý krok k tomu, aby sa veci mohli ďalej hýbať.

Príchod detí do života je často sprevádzaný aj zmenami v partnerskom vzťahu. Už nie je toľko priestoru na spoločný čas, aktivity a partneri môžu zažívať pocity, ktoré dovtedy vo vzťahu nemali. O tejto téme sa však neraz človek dozvedá až na vlastnej koži, pretože v téme rodičovstva sa často sústreďujeme práve na prípravu na rolu matky/otca a také to partnerské nám ani nenapadne.

Vaše deti sú ešte vo veku, kedy vás veľmi potrebujú, takže je prirodzené, že sa im venujete. Čo môže stáť za pouvažovanie je to, prečo prejavy náklonnosti vašeho manžela u vás vzbudzujú nervozitu. Môžete si položiť túto otázku a v čo najväčšej úprimnosti voči sebe hľadať odpoveď. 

Píšete tiež, že pociťujete veľkú únavu. Ak v rámci starostlivosti o deti aktívne nenachádzate priestor aj pre vlastné dobitie bateriek, z dlhodobého hľadiska to môže viesť k permanentnej únave či vyhoreniu.

V takomto stave únavy ide človek zväčša len v móde zabezpečenia najnutnejšieho pre život a na všetko ďalšie nemá energiu. V mnohých príbehoch žien, s ktorými sme sa stretli vnímame, že je pre samotnú spokojnosť ženy v živote veľmi prínosné, keď začne hľadať zdroje pre samu seba. V praxi to znamená, že žena aktívne hľadá možnosti, ako niektoré svoje aktivity delegovať na okolie (partner, rodina, nejaké služby a pod.) alebo ich úplne vypustí, aby mala priestor pre samu seba. Pospať si, prejsť sa, stretnúť sa s niekým, zacvičiť si, resp čokoľvek čo ženu ako človeka teší. 

Často sa hovorí, že spokojné dieťa = spokojná mama. Skôr sa však prikláňam k rovnici spokojná mama = spokojné dieťa.

Resp. viac energie zvládať všetko, čo starostlivosť o dieťa prinesie. Napadá mi napr. paralela, že ak váš starší syn práve prechádza obdobím vzdoru resp. výraznejšieho presadzovania svojej vôle, ľahšie sa vám týmto  obdobím prejde, ak budete mať na to sily a priestor pravidelne regenerovať.

Aj malý priestor v rámci dňa, kedy dokážete vydýchnuť a byť v kontakte sama so sebou. Dokáže postupne dobíjať pomyselné baterky.

Vnímam z vašich slov, že váš partnerský vzťah vám nie je ľahostajný, hoci na neho nemáte posledné roky kapacitu.

Základom v takýchto situáciách je vzájomne s partnerom hovoriť o tom, čo prežívate, ako sa máte a podobne. Je ale dôležité povedať, že takýto rozhovor je lepšie viesť duchu, že poviete partnerovi ako sa máte, čo cítite, čo by ste potrebovali a pod.

Niekedy sa stáva, že v návale emócií sa takéto rozhovory premietnu do vzájomného obviňovania, čo obe strany vedie skôr k útoku ako k nejakému priblíženiu sa či pochopeniu. Často pri takýchto rozhovoroch je veľmi nápomocné mať prítomnú aj tretiu stranu, napr. párového poradcu, ktorý je nestranný a v bezpečnej atmosfére vám ponúkne priestor na rozhovor a dokážete spolu hľadať riešenia. 

Pocit veľkej únavy často dokáže prekryť akékoľvek ďalšie pocity a emócie a tak neraz vyvstávajú otázky, na ktoré zrazu nemáte odpoveď.

Prajem vám, aby ste našli priestor, v ktorom dokážete načerpať pre seba sily, aby ste spoločne s manželom vedeli prísť na riešenie vašej aktuálnej situácie.

Držte sa.