Som zlá matka?
ZodpovedanéDobrý deň,
s priateľom sme spolu 7 rokov. Mali sme v prenájme dvojizbový byt, obaja slušnú prácu a celkovo všetko OK. Otehotnela som, byt sme nestihli kúpiť. Mala som ťažké tehotenstvo s kolikami, vracaním, neustály strach. Bola som často u našich a nie s priateľom v prenajatom byte (120 km).
Po pôrode som išla k našim. Rodičia sa s mojím priateľom veľmi nemusia, skôr sa len slušne tolerujú. Ja som bola mimo z pôrodu, dcérka mala žltačku, nevedela sa prisať.
Sestrička na novorodeneckom mi povedala, že som slabá matka, lebo som dala dcére fľašu a umelé mlieko. Nedojčila som ju. A keď som dojčila, tak s revom mojím aj malej.
Teraz je dcérka na umelom mlieku, dojčenie som vzdala po 2 mesiacoch. Už som sa nemohla pozerať na to, čo sa bude diať. Keď som ju išla dávať do polohy, že ideme dojčiť, tak chytala hystericky plač a vlastne sa ani nenajedla.
Už má skoro 6 mesiacov a ja som stále u našich. S bytom sme sa nepohli, sme od seba. Doma to tiež s našimi niekedy zaškrípe. S priateľom sa neustále hádame, lebo nemáme nič svoje. On si medzitým hľadá lepšie platenú prácu. Vidíme sa len cez víkendy. Aj to som neustále v strese, keďže jemu sa nepáči ako do výchovy zasahuje moja rodina a im sa nepáči jednoducho on.
Ale problém bolo vždy jedenie. Proste mám pocit, že si to jedenie “odserieme” na plnej čiare. Najprv to hororové dojčenie, potom kým sme trafili umelé mlieko.
Už mesiac prikrmujeme a nič. Dcéra nechce jesť, niekedy neje ani umelé mlieko celý deň. Vytvorila som si taký odpor, že keď sa blíži čas jedenia, tak sa začnem potiť, triasť a rozmýšľať len nad tým, že zase bude vymýšľať a nič nezje. V tej chvíli mi je nevoľno na žalúdku. Už som aj vracala z tých nervov.
Následne som nervózna a zlá. Na dcérku sa neviem ani len pozrieť. Hovorím si, že keby som vedela, že bude taká s tým jedlom, ani by som nechcela ostať tehotná. Nedokážem sa potom o ňu postarať, taká som vytočená a rozčúlená.
Pritom je to moje vytúžené dieťa po 2 rokoch. Je úžasná, veľa sa smeje. Teší sa, keď má vidí a ja tiež.
Ako sa však spomenie jedlo a idem jej pripravovať mlieko, tak sa mi trasú ruky. Bojím sa depresie a mám výčitky za takéto myšlienky. Plačem každý deň.
Som zlá matka?
Ani neviem, že čo očakávam od tohto môjho výlevu. Asi som to len potrebovala niekomu napísať.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Dokáže sa ženská duša zahojiť po traumách?
- Od prvého pôrodu mám veľký strach zo smrti. Ako na to nemyslieť a tešiť sa z ...
- Ako spracovať pocity po pôrode?
- Ako zvládnuť následky popôrodnej depresie?
- Ako vysvetliť rodine, že nechcem a už nebudem mať druhé dieťa?
- Ako spracovať pocit, že pôrod nebude taký ako som si vysnívala?
Dobrý deň,
ďakujem za dôveru, s ktorou zdieľate svoj príbeh. Aj preto sme tu.
Z Vašich slov vnímam nepokoj. Už dlhšie ste zrejme pocitovo medzi pomyselnými mlynskými kameňmi. Niekedy máme nejakú predstavu o tom, do akej rodinnej či ekonomickej situácie porodíme dieťa. Prax býva však neraz omnoho odlišnejšia, čo môže prirodzene zneisťovať. Váš partner je Váš partner. Ono veľakrát je to naozaj aj tak, že pôvodnej rodine sa z nejakého dôvodu nemusí pozdávať. Častokrát sú to aj veľmi subjektívne dôvody, na ktoré nemá sám partner dosah.Z opačnej strany tam môže byť niečo vzťahové, čo vstupuje do toho, ako sa partner a Vaši rodičia spolu majú. Niekedy riešením takýchto tichých konfliktov býva naozaj len otvorený rozhovor. Chápem, že nemusia byť naň podmienky a vhodné načasovanie práve teraz.
Čo môžete urobiť teraz je porozmýšľať, s kým by ste chceli tráviť prvé mesiace života s dieťatkom. Čo Vás motivovalo vrátiť sa k pôvodnej rodine a čo bolo tým faktorom, ktorý podporil rozhodnutie, že ste odišli zo spoločného bývania s partnerom. Práve pochopenie vlastnej motivácie v tomto rozhodnutí vám dokáže priniesť aj o čosi väčší súcit a porozumenie sebe samej.
Viem si predstaviť, že to môže byť aj veľká životná zmena pre Vás samotnú. Z vlastného životného priestoru sa vraciate do prostredia, kde platia zrejme iné pravidlá a je tam aj možno väčší zásah do výchovy dieťaťa, ako by ste si predstavovali. Pre partnera ako čerstvého otca to môže byť rovnako náročné. Vzdialenosťou a aj úplne novou životnou situáciou ste obaja postavení pred témy, ktoré ste pred tým neriešili. Aj vzťahy po pôrode prechádzajú svojimi skúškami. Je to naozaj veľmi časté.
Čo dokáže takýmto situáciám pomôcť, je rozprávanie sa o tom, ako sa máte, neobviňovať druhú stranu ale zdieľať svoje prežívanie. Väčší pokoj v partnerskom vzťahu neraz prináša väčší pokoj do života ako takéto.
Rozmýšľam tak nad tým, či máte mimo týchto blízkych osôb ešte niekoho, s kým môžete zdieľať ako sa máte. Niekedy práve nezainteresovaný pohľad mimo vzťahu, ktorý je komplikovaný (partner vs. rodičia) Vám vie byť tiež oporou v tom, čo aktuálne prežívate.
Prvý rok s bábätkom vie byť naozaj rôzny. Neraz práve ten začiatok, ktorý je úplne iný ako ste si predstavovali. Vie zanechať stopy. Veľmi ma mrzí, že ste namiesto podpory v pôrodnici dostali od niekoho z personálu pravý opak. Nemalo by sa to stávať. To, že ste sa rozhodli v pôrodnici podať UM bolo Vaše najlepšie rozhodnutie v danej chvíli. Na takéto rozhodnutia neraz vplýva aj to, či máte podporu v pôrodnici, máte s kým skonzultovať dojčenie atď. Mrzí ma, že Vám v tomto prípade neprišli do cesty ľudia, ktorí by boli povzbudením. Každá mama potrebuje nielen na začiatku povzbudiť.
Téma kŕmenia je jednou z najsilnejších pre maminy. Je to taká tá základná potreba, ktorú jednoducho chceme automaticky naplniť. Rozumiem, že po mesiacoch, kedy bolo kŕmenie spájané s ťaživými pocitmi, už máte vybudovanú asociáciu, že čas kŕmenia musí byť automaticky problematický. Tras, nevoľnosť od žalúdka je veľmi silným prejavom, ktorý už jednoducho nedokážete skryť. Je Vám niekto v týchto momentoch nablízku a vie byť oporou? Niekedy tým enormným stresom vieme prejsť, keď sme v tom s niekým. Ak Vaše dieťatko nemá žiadne problémy (napadla mi ešte uzdička v ústach, či je v poriadku), pre ktoré by nevedelo/nechcelo prijímať potravu, môžete sa sústrediť na to, čo ovplyvniť viete.
Viete ovplyvniť fyzický svet okolo v čase kŕmenia - pokojná miestnosť, svetelnosť... Ešte dôležitejšie, čo dokážete ovplyvniť, je práve to, že ako sa v tom máte vy sama.
Váš väčší pokoj v tom celom vie podporiť aj väčší pokoj u bábätka. Niekedy aj spôsob, akým komunikujte s bábätkom, keď sa idete niečo diať, vie pomôcť. Môžete aj slovne vyjadriť, že hoci stále spolu hľadáte cestu, ako sa v pokoji napapať, ste v tom spolu, ste tam pre ňu a spoločne na to prídete. Viem, že sa to môže zdať nepredstaviteľné, ale aj tón hlasu vie robiť divy. Tak malé bábätká ešte nekomunikujú jazykom, a preto je pre ne ešte viac dôležitá aj tá forma. Pre Vašu dcérku ste celý svet, jej bezpečný prístav a pomyselne ste ešte stále veľmi, veľmi prepojené. Nech to vyznieva akokoľvek.
Možno Vás inšpiruju niečo z toho, čo ste si prečítali. Možno nájdete svoju cestu, ako nájsť aj vo vzťahoch zdroj svojej energie. Chcem Vám však povedať, že ak by sa situácia nemenila a fyzické prejavy stresu naďalej pretrvávali či sa zhoršovali, hovorte o tom. Eixstujú aj voľne prístupné metódy, ktoré hovoria o tom, ako redukovať stres. Ak by to bola pre Vás cesta, viete o svojom prežívaní hovoriť a skúmať ho aj v rámci terapie. Je to veľmi efektávny nástroj jednak sebapoznania a aj naučenia sa, ako reagovať v pre vás záťažových situáciách. Práve preto, že v popôrodnom období hrozí aj riziko duševných ťažkostí, je dobré byť naozaj všímavá voči sebe a nezľahčovať to, čo prežívate. Pre mnohé maminy je to nástroj, kde zažívajú naozaj veľkú úľavu a bezpečný priestor pre svoje prežívanie. Na našom webe nájdete pár tipov na koho sa obrátiť.
Veľmi Vám držím palce, aby ste našli pokoj v tom všetkom, čím si prechádzate.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk