Po druhom pôrode mám veľký strach o seba, deti a manžela. Ako si môžem pomôcť?

Dobrý deň,

ďakujeme za dôveru a otvorenosť s akou prichádzate.

Vnímam, že Vás to, čo aktuálne prežívate, veľmi zaťažuje. Nenachádzať pokoj, byť nepretržite v akomsi kŕči, že sa niečo zlé stane, musí byť veľmi vyčerpávajúce.

Je veľmi dôležité, že sama nad tým rozmýšľate ako nad niečím, čo nie je prirodzené a hľadáte cesty, ako z toho von.

Obdobia životných zmien sú často sprevádzané aj tým, že sme do nejakej miery viac úzkostliví, neistí. Je to spojené so zmenami a s tým, že prichádza niečo nové. Ak však prežívanie strachu, úzkosti je u človeka tak časté a silné, že zasahuje do bežného dňa, tak je potrebné naozaj spozornieť.

Žijeme v dobe, kedy sme zahltení informáciami, čo sa vo svete deje. Zároveň máme aj veľmi ľahko dostupné informácie k tomu, keď sa deje niečo s našim telom. Práve to googlenie dokáže veľmi vystrašiť.

Chcela by som Vám ponúknuť dve myšlienky.

Ak máte pocit/podozrenie, že sa s Vašim telom niečo deje, urobte všetko, čo je vo Vašich silách, aby ste si svoje obavy potvrdili/vyvrátili. Navštívte lekára a poraďte sa s ním, ako ďalej.

Druhou myšlienkou je, že môžete pátrať po tom, čo je spúšťačom Vašich náročných dní a naopak, čo je v dňoch, ktoré sú príjemné, iné. Ak niečo nájdete, budete mať prvý záchytný bod. Spomínate, že takéto prežívanie nastúpilo po druhom pôrode.

Ak spájate pôrod s tým, že sa aktuálne nemáte dobre, povzbudzujem Vás k tomu, aby ste túto tému začali riešiť. Pôrody a obdobia po ňom dokážu byť tak silnými zážitkami, že pokiaľ sa s nimi spája aj nejaká tiaha, dokáže to naozaj dlho zasahovať do života ženy a jej prítomnosti. Niekedy tá sila pôrodu otvorí dokonca aj témy, ktoré boli ešte pred ním potlačené, nevedomé.

Z toho, čo píšete, vnímam naozaj Vaše silné nepohodlie v tom, ako sa aktuálne máte. Určite je cesta hovoriť o Vašom prežívaní s mužom, prípadne inými blízkymi. Niekedy to však nestačí a vtedy sa otvára otázky podpory zo strany psychológov. Aj v takýchto prípadoch platí, že čím skôr o svojich pocitoch a myšlienkach začnete hovoriť, tým skôr sa viete dostať do bodu, v ktorom Vám bude ľahšie na duši. V rámci psychoterapie vzniká priestor, kde ľudia môžu hlbšie pochopiť svoje prežívanie, odkiaľ pramení, ale rovnako sa aj naučiť, že čo s tým, získať nástroje pre chvíle, kedy cítia, že im nie je dobre.

Na našom webe nájdete pár tipov ako nájsť svojho terapueta. Rovnako dávam do pozornosti  rozhovor s klinickou psychologičku na tému úzkosti.

Rozumiem, že je pre Vás náročné prežívať obavné myšlienky a zároveň byť prítomná vo vzťahoch s deťmi. Práve tým, že sa postaráte o svoju duševnú pohodu, sa budete vedieť jednoduchšie postarať aj o svoje deti. Platí tu to známe, že pokiaľ vy sama nemáte dosť pre seba, oveľa ťažšie sa Vám funguje vo vzťahoch k okoliu.

Ak by ste mali akékoľvek ďalšie otázky, napíšte.

Držím Vám palce. Nie ste v tom sama.